Komentáre k textom na Slávnosť všetkých svätých „A“

  1. čítanie: Zjv 7,2-4.9-14

Na dnešný sviatok všetkých svätých je ako prvé čítanie zvolený veľmi pekný biblický text z Apokalypsy, ktorý je vznešeným opisom nebeskej liturgie. Je to úžasné predstavenie. V texte je niekoľko takých miest, ktoré hovoria o veľkej sláve a o nespočítateľnom množstve vyvolených: anjel prichádzajúci od východu slnka, stoštyridsaťštyritisíc vyvolených, všetky národy, kmene, jazyky…, všetci anjeli, chvála-sláva-múdrosť…naveky, a iné prvky nás napĺňajú radostným pocitom zmysluplnosti tohto sveta a snaženia sa v ňom o dobro a o Božiu slávu. Tento vznešený opis nebeskej liturgie dokazuje, že svätosť nie je privilégiom len niekoľkých ľudí, ale je dôkazom Božej milosti voči nesmiernemu množstvu ľudí. To nám potvrdzuje, že Pán Boh rezervuje svätosť pre každého človeka. Z iných biblických textov by sa nám mohlo zdať, že dosiahnuť svätosť je veľmi ťažké, ale text z knihy Zjavenia sv. Jána nás uisťuje, že v nebi je nespočítateľné množstvo svätých. Napokon, každý človek je povolaný k svätosti. Dnes ju liturgicky slávime ako atraktívny cieľ nášho života.
Na druhej strane nám však autor tohto textu jasne naznačuje, že do tohto vznešeného spoločenstva sa možno dostať len cez veľkú námahu. Jeden zo starcov položil otázku: Kto sú títo…? Pán Odpovedal: To sú tí, čo prichádzajú z veľkého súženia… oprali si rúcha a zbielili ich v Baránkovej krvi. A videnie sa uzatvára práve týmto odkazom. Je to dnes odkaz pre nás.
Slávnostná reč v nás vyvoláva príťažlivosť a posledný odkaz nás povzbudzuje, aby sme pracovali na vlastnej spáse. Z prvej časti opisu vieme, čo nás čaká. Ostatok je na nás…

  1. čítanie: 1Jn 3,1-3

Veľmi výstižné pre dnešnú slávnosť všetkých svätých je druhé čítanie z Jánovho listu. Kontemplujeme krásu nebeskej liturgie. Vďaka tomuto úryvku si uvedomujeme, že máme plnú možnosť stať sa tiež jej súčasťou. Nie je však v našich silách zaistiť si to svojimi schopnosťami. Nejde tu však len o to, že svätosť nemôžeme dosiahnuť sami, ale o to, že svätosť nás prevyšuje. Je to niečo viac ako sú naše sily. Svätosť je Božím darom: to, že sme reálne Božími deťmi, je darom Božej lásky.
Na druhej strane si uvedomujeme, že sme ešte len na ceste: ešte sa neukázalo, čím budeme… Svätosť je teda dynamický proces, na ktorom treba pracovať každý deň. Preto sa dnes veľmi upevnime v nádeji, ktorou sa môžeme živiť na tejto ceste. V nádeji sme spasení…

Evanjelium: Mt 5,1-12a

Blahoslavenstvá sú základným programovým vyhlásením Ježiša Krista. Boli súčasťou Ježišovej Reči na vrchu. Tým, že ich evanjelista Matúš umiestnil do takýchto okolností – na vrchu, pred zástupmi, za prítomnosti apoštolov – tak im dal veľkú dôležitosť a kontinuitu s tradíciou Mojžiša a celých dejín spásy. Blahoslavenstvá sú akousi „nadstavbou“ Desatora. Ježiš vyhlasuje človeka za blahoslaveného. Práve toto je podstatné a hodné pozornosti.
Je dojímavé, že v tomto prípade Boh blahorečí človeku! Ježiš Kristus vyhlasuje za blahoslavených chudobných v duchu, plačúcich, tichých, lačných a smädných po spravodlivosti, milosrdných, čistých srdcom a tých, čo šíria pokoj…
Ak hľadáme vzory, podľa ktorých sa možno naučiť žiť to, čo Ježiš v blahoslavenstvách ohlásil, možno ich nájsť u svätcov. Svätci boli tí, čo naozaj žili Ježišovo evanjelium. Na každé blahoslavenstvo možno nájsť množstvo svätcov, ktorí vo svojom živote stvárnili to, čo znamená byť chudobný v duchu (sv. Terézia z Lisieux), plačúci (sv. Monika), tichý (sv. Leopold Mandič), lačný a smädný po spravodlivosti (sv. Maximilián Kolbe), milosrdný (sv. Faustína), čistého srdca (bl. Anka Kolesárová) a čo znamená šíriť pokoj (sv. František Assiský)…

Mons. Anton Tyrol