Komentáre k textom na Veľkonočnú nedeľu „A“

1. čítanie: Sk 10,34a.37-43

Slová apoštola Petra Kornéliovej rodine v Cézarei Prímorskej vyznievajú vo veľkonočnú nedeľu naozaj slávnostne. Peter je svedkom tajomného javu: obrátenia prvého pohana i celej jeho rodiny a ich vstupu do Cirkvi! Keby toto rozhodnutie prijať nie žida do Cirkvi záviselo od neho, pravdepodobne by on sám bol s tým váhal. Ale pred jeho očami sa diali divy, keď on verne podával ďalej zvesť o Ježišovom umučení a zmŕtvychvstaní. Hoci sa v jeho reči objavuje ešte nie celkom presná vierouka ohľadom Ježiša Krista ako Bohočloveka a druhej božskej osoby, predsa je tu rozhodujúca Petrova vernosť faktom: ohlasuje, že Boh to všetko urobil a že proroci to predpovedali a všetko sa vyplnilo na Ježišovi. A ten, kto ho prijme, dosiahne odpustenie hriechov.

Pre nás je to mocné povzbudenie úprimne vierou priľnúť k Božiemu zjaveniu zachytenému v Písme a uveriť Bohu, že on vedie celé dejiny a že aj o nás vie. Je to pre nás motivujúce s radosťou vstúpiť do tohto Božieho projektu spásy.

 

2. čítanie: Kol 3,1-4

V krátkom úryvku z Listu Kolosanom nás jeho autor podporuje v hľadaní duchovných hodnôt v sile dôsledkov vykúpenia, ktoré sme si už prisvojili. Naozaj, to najsprávnejšie, čo možno vo vzťahu k vykúpeniu urobiť, je hľadať, čo je hore, teda nadobudnúť zmysel pre Božie veci. Veľká noc veľmi formuje a profiluje našu vieru.

Ide teda o život v radostnom napredovaní smerom k definitívnemu spočinutiu v Bohu. To je liek na zriedené kresťanstvo, ktoré je tak drasticky rozšírené aj v našej kultúre a európskej mentalite. Veľkonočné tajomstvo sa môže rozhodujúcim spôsobom prejaviť vo forme scitlivenia viery.

 

Alternatívne 2. čítanie: 1Kor 5,6b-8

V tomto čítaní je do popredia veľkonočnej meditácie predložený chlieb a v ňom konkrétne kvas. Autor tohto textu zjavne naráža na židovskú mentalitu a židovskú náplň veľkonočných sviatkov. Židia boli vtedy povinní odstrániť zo svojich príbytkov všetok kvas. Bola to vždy radostná „razia na kvas“, z čoho mali radosť najmä deti. Veľkú noc potom slávili bez kvasu zloby a hriechu, s nekvaseným chlebom čistoty a pravdy. Je to pekná alúzia na definitívnu platnosť vykúpenia, ktoré nám zaslúžil Ježiš.

 

Evanjelium: Jn 20,1-9

Evanjelium o Pánovom zmŕtvychvstaní nám približuje radostnú a slávnostnú atmosféru najväčšej udalosti ľudských dejín: Pán Ježiš porazil smrť a vstal z mŕtvych! Je ráno, prvý deň týždňa… Akoby tu nastal nový svet, nové ľudstvo, nové stvorenie… Definitívne je napravená rana spôsobená dedičným hriechom a znovu je otvorený prístup k Bohu! Je životne dôležité zachytiť v svojej duši toto nové ráno, tento nový rozmer dejín, že sme vykúpení!

Jánova správa nás vedie „behom“ k Ježišovmu hrobu, kde možno vidieť už len prázdny hrob a v ňom plachty a šatku ako akýsi odkaz, či pozdrav Ježišovho tela, ktoré sa medzičasom premenilo na oslávené. Netreba nám prestupovať horizonty, stačí, keď vo svojom myslení a vo svojom vnútri budeme smerovať ku Kristovi a za Kristom… Hľadať, čo je hore…

Evanjelista výrazne upriamuje pozornosť na termíny „vidieť“ a „veriť“, ktoré sú podstatné v celom Jánovom evanjeliu a vyjadrujú tajomstvo viery. Zmŕtvychvstalý Ježiš nám prináša tieto dve schopnosti. Nimi môžeme nasledovať Ježiša.

Mons. Anton Tyrol