V minulých číslach Biblických impulzov sme mali možnosť porozumieť základným východiskám pri našich snahách o dobré porozumenie biblickým textom. Išlo o chápanie inšpirovaného charakteru Písma a kontextu biblických úryvkov. Pre lepšie ujasnenie je možné kedykoľvek sa k tejto problematike vrátiť.
V tomto vydaní Biblických impulzov si niečo povieme o limitácii biblických textov. Ak chceme správne porozumieť evanjeliovým alebo iným úryvkom Písma, musíme si ich správne limitovať. To znamená ešte skôr, ako sa začneme s nimi zaoberať v snahe o ich interpretáciu, musíme presne vedieť, kde sa úryvok začína a kde končí. Inak sa môže stať, že pri nesprávnej limitácii nám unikne začiatok alebo záver. Opäť sa tu potvrdzuje, že úryvok si musíme limitovať tak, ako to mal v úmysle inšpirovaný autor textu, resp. redaktor.
Ako príklad možno uviesť úryvok z Lukášovho evanjelia o vzkriesení Jairovej dcéry. Začiatok úryvku je v Lk 8,40. Hovorí o tom, že na Ježiša čakali zástupy ľudí a vtedy k nemu pristúpil Jairus, predstavený synagógy, ktorého jediná, asi 12-ročná dcéra umierala. Ježiš sa vybral s ním do jeho domu. Počas cesty sa odohrala ďalšia udalosť so ženou, ktorá mala asi 12 rokov krvotok a veľa trpela. Ježiš ju uzdravil a povedal jej: …tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji (8,48). Ak by sme v tejto vete videli záver úryvku, bolo by to nesprávne, pretože Lukášovo rozprávanie pokračuje príchodom delegácie z Jairovho domu so správou, že Jairova dcérka umrela a opisom všetkých detailov až po vzkriesenie tejto dcéry a po Ježišov príkaz, aby rodičia o tom nehovorili (8,56).
Teda musíme prečítať celý úryvok Lk 8,40-56 a komentovať ho ako celok. Len tak sa môžeme priblížiť k autorovmu úmyslu s týmto textom a interpretovať ho v súlade s jeho zámerom.
