1) Ako sa prví kresťania dozvedeli, ktorý spis hovoriaci o Ježišovi Kristovi je inšpirovaný Duchom Svätým a ktorý spis nie?
V prvej Cirkvi boli na niektorých miestach prítomní apoštoli a ich slovo malo veľkú vážnosť. Okrem nich však mali prví kresťania ešte jednu dôležitú garanciu, a to bol cit pre vieru (lat. sensus fidei). Týmto citom pre vieru prví kresťania dokázali rozoznať inšpirovaný charakter jednotlivých biblických spisov. Keď dosiahli v týchto otázkach zhodu, hovoríme o súhlase viery (lat. consensus fidei). Postupom času sa sformovali aj štruktúry Učiteľského úradu Cirkvi, pod čím rozumieme pápeža a sním zjednotených biskupov. Charizma Ducha Svätého, prejavujúca sa neomylnosťou vo veciach viery však naďalej ostáva účinná aj v spoločenstve veriacich ako celku.
2) Kresťania katolíci majú presný zoznam kníh, ktoré patria do Svätého písma. Vieme, že okrem Písma sa z tých istých čias zachovali aj tzv. apokryfné knihy. Je užitočné alebo potrebné poznať aj tieto knihy?
Je pravdou, že okrem kníh Svätého písma jestvujú viaceré apokryfné knihy Starého aj Nového zákona. Apokryfné knihy však nepatria do zbierky inšpirovaných kníh, teda vnuknutých Duchom Svätým. Sú to napr. Kniha Jubileí, Mojžišova apokalypsa, Tretia kniha Machabejcov, Jakubovo protoevanjelium, Evanjelium podľa Hebrejov a iné. V minulosti vládla istá opatrnosť a vo všeobecnosti sa neodporúčalo čítať tieto knihy. Dôvodom bola snaha predísť vieroučným omylom. Dnes sa však nikomu nebráni čítať tieto knihy. Dokonca sa vyzdvihuje aj ich určitý úžitok pre také otázky, ako napr. otázky životného štýlu, miestnych názvov v biblických časoch a pod. Z apokryfných kníh máme dokonca aj niektoré cenné informácie, ktoré sú všeobecne prijaté, ako napr. mená rodičov Panny Márie (Joachim a Anna) alebo v Júdovom liste máme citát z apokryfnej Mojžišovej apokalypsy (Júd 1,9) a z Knihy Henocha (Júd 1,14).
