Komentáre k čítaniam 4. adventnej nedele „A“

1. čítanie: Iz 7,10-14

Kráľ Achaz sa v kritickej situácii obliehania Jeruzalema (Sýro-efraimská vojna proti Jeruzalemu 735-733 pred Kr.) ukazuje, že nedôveruje prorokovým uisteniam o bezpečnosti mesta. Falošne pritom predstiera nábožnosť. Izaiáš však ihneď prekukol Achabovu taktiku a jeho nedôveru kvalifikuje ako obťažovanie Boha napriek tomu, že Achab pokrytecky hovorí, že nechce obťažovať Boha. Preto oznamuje Achabovi zvláštne znamenie, pri ktorom bude môcť konštatovať, že Boh je s ním a s jeho ľudom. Túto predpoveď židia ihneď pochopili ako mesiášsku predpoveď a evanjelista Matúš sa na ňu odvoláva vo svojej správe o narodení Ježiša Krista. V Matúšovom texte (1,22-23), ktorý je inšpirovaný Duchom Svätým, máme teda inšpirovaný výklad tohto Izaiášovho proroctva.

2. čítanie: Rim 1,1-7

Pavlov List Rimanom sa vo všeobecnosti chápe ako veľký súhrn Pavlovej teológie a výsledok jeho misionárskej činnosti a skúsenosti na Východe. Prvé verše z tohto listu, ktoré sa čítajú na 4. adventnú nedeľu, sa nám javia ako veľkolepé zhrnutie Božích prísľubov a ako ich naplnenie v Ježišovi Kristovi, ktorý volá všetkých k svätosti. Obdivuhodné je tu Pavlovo presvedčenie o tom, že je vybraný hlásať Božie evanjelium a kresťanom v Ríme zas píše ako Bohom milovaným, povolaným svätým… V tejto kategórii sa môžeme nájsť, každý jeden pokrstený človek, a to aj v našich časoch. V tejto perspektíve možno hľadieť aj na blížiace sa vianočné sviatky.

Evanjelium: Mt 1,18-24

Tento evanjeliový úryvok nám ponúka okrem iného dve základné pravdy, a to pravdu o počatí Pána Ježiša z Ducha Svätého v Máriinom tele a pravdu o naplnení mesiášskych proroctiev na Ježišovi Kristovi.

Prvá pravda o Ježišovom počatí z Ducha Svätého znamená pre ľudstvo moment vrcholného významu. Znamená to, že Boh sa nás ujal, a to najradikálnejším možným spôsobom, ktorý predstavuje vrchol jeho lásky k nám, pretože on, Boh, sa stal človekom! Prešiel na našu stranu. Všetky predpovede, ktoré hovorili o veľkej odplate, o pomste, o porážke atď. tu dostávajú originálnu perspektívu, v ktorej vidíme, že Boh namiesto nás, ale s našou prirodzenosťou odpláca diablovi za všetku jeho zlobu a začína víťaziť. Je to veľkolepý prejav spravodlivosti a milosrdenstva. Pravda o vtelení Božieho Syna nás teda napĺňa nádejou, že Ježišovo víťazstvo bude aj naše. Aj my z toho máme úžitok.

Boh je tu predstavený ako EmanuelBoh s nami. Aplikácia Izaiášovho proroctva na Ježiša predstavuje pre Matúša hlavnú os jeho teológie. Veď tým istým faktom, ktorým sa Matúšovo evanjelium začína (Emanuel, Boh s nami), sa toto evanjelium aj končí. Ježiš v Mt 28,20 hovorí: …Ja som s vami… až do skončenia sveta. Táto paralela Boh s nami * Ja som s vami je spoľahlivým argumentom toho, že Ježiša Krista treba považovať za Božieho Syna a za nositeľa Božieho prísľubu, ktorý sme dostali cez proroka Izaiáša, že Mesiáš sa bude nazývať Emanuel, Boh s nami.

Obidve pravdy spolu súvisia. V advente sa nám Pán Boh približuje „na dosah“, celkom blízko… Ak si hovoríme, že Vianoce sú predo dvermi, tak vedzme, že to Ježiš je predo dvermi nášho srdca. Ide o to, aby sme to zachytili v svojom srdci a zareagovali správne.

Adventný čas je výbornou príležitosťou pripraviť sa na existenciálne prijatie Mesiáša a vianočné liturgické obdobie je časom radosti, pretože Boh je naozaj s nami.

Mons. Anton Tyrol