Komentáre k textom na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie

1. čítanie: Zjv 11,19a; 12,1.3-6a.10ab
Úryvok prvého čítania je limitovaný zaujímavým spôsobom tak, že už posledný verš z 11. kapitoly je daný do súvisu s nasledujúcim opisom ženy odetej slnkom. Teda Archa zmluvy v nebeskom chráme je daná do súvisu so ženou odetou v slnku. Komentáre k Svätému písmu venujú pozornosť dvojakému pohľadu na tieto texty: v postave ženy vidia Cirkev a taktiež Pannu Máriu.
Obidva výklady tohto textu sú správne a prelínajú sa. Moderná vierouka obidva rozmery dobre spracováva. V praktickom duchovnom živote našej súčasnosti však viac prevažuje mariánsky výklad tohto textu. Je to spôsobené najmä tým, že biblické výklady podávajú celocirkevne známi autori, najmä pápeži ako prví učitelia viery, ktorí podávajú svoju náuku pre celú Cirkev. V ostatných desaťročiach v Katolíckej cirkvi veľmi vzrástol mariánsky kult, preto si možno práve tento mariánsky výklad osvojiť a urobiť súčasťou vlastného duchovného života.

2. čítanie: 1Kor 15,20-27a
Apoštol Pavol v predposlednej kapitole svojho prvého listu do Korintu podáva obsiahly výklad rozličných otázok o vzkriesení z mŕtvych. Vychádza z Ježišovho vzkriesenia a z toho odvodzuje svoju istotu o vzkriesení každého človeka. Pozornosť tiež venuje vlastnostiam vzkrieseného tela a napokon vyspieval hymnus víťazstva: smrť, kde je tvoje víťazstvo? kdeže je tvoj osteň?… Náš úryvok silne zdôrazňuje obraz vzkrieseného Ježiša ako prvotinu vzkriesenia a definitívneho víťazstva nad smrťou. K nemu sa pripájajú svojou vierou tí, čo patria Kristovi.
Tento Pavlov text veľmi posilňuje našu vieru, ktorá je dnes obohatená o novú istotu vzkriesenia: totiž aj Panna Mária bola s telom aj dušou vzatá do nebeskej slávy. Pavlove slová naberajú osobitnú silu a potešujúcu zrejmosť na pozadí tajomstva viery o nanebovzatí Panny Márie.

Evanjelium: Lk 1,39-56
Evanjelium určené pre liturgické slávenie tajomstva Nanebovzatia hovorí o Máriinej návšteve u svätej Alžbety. Vystupujú tu do popredia tri skutočnosti: 1. Panna Mária svojou vierou prijíma druhú božskú osobu a dáva jej ľudské telo. 2. Kde prichádza Mária, tam prináša Krista a on všetko posväcuje. 3. Treťou skutočnosťou je jedinečný Máriin spev nazývaný Magnificat. Je to oslava celých dejín spásy, teda záchrany ľudstva, ktorá sa uskutočňuje v dôsledku Božieho súcitu voči človeku a z obdivuhodnej Božej iniciatívy.
Panna Mária sa celkom stotožnila s Božou vôľou tak, že sa Bohu zapáčilo vziať si z nej telo pre seba, aby sa tak Boh mohol stať človekom. Len čo Mária prijala Božie posolstvo o príchode Mesiáša na svet, ihneď sa ponáhľa k svojej príbuznej podeliť sa s touto správou a zároveň posluhuje Alžbete. Teda Panna Mária nesie so sebou Krista Spasiteľa. Jej príchod k Alžbete znamenal naplnenie Alžbety Duchom Svätým. Ich rozhovor je plný radosti a chvály Bohu, ktorý vykonal veľké veci. Mária vo svojom chválospeve oslavuje Boha za to, že urobil veľké veci nielen v jej živote, ale v celých dejinách Božieho ľudu. Toto Božie pôsobenie je prednostne zamerané na bohabojných, ponížených, hladných… Panna Mária nanebovzatá je toho najlepším dôkazom.
Máriin príklad nám predstavuje program duchovného života: 1. nechať sa preniknúť Božím životom, Božím Duchom; 2. všímať si našich blížnych a pomáhať im v ich potrebách; 3. oslavovať Boha za všetko, čo urobil v dejinách Cirkvi a robí aj v našich osobných dejinách.

Mons. Anton Tyrol