Komentáre k čítaniam 3. adventnej nedele „A“

1. čítanie: Iz 35,1-6a.10

Úryvok je z bloku (Iz 34 – 35), ktorý má názov „budúca spása“. Text opisuje najskôr prejavy prírody, ktorá sa bude rozvíjať, vyschnutá zem sa stane úrodnou, púšť rozkvitne, všade bude krása ako na Karmeli, ktorý je mimoriadne krásny kút Svätej zeme a pod. Za týmito materiálnymi alebo prírodnými krásami treba vidieť krásu duchovných darov.

Mesiášske časy sa tiež prejavia v tom, že ľudia opäť dostanú chuť žiť, malomyseľní sa vzchopia, slabí sa stanú mocnými atď. Text ďalej sľubuje zdravie ľuďom: dar zraku pre nevidiacich, sluch pre hluchých, reč pre nemých, uzdravenie pre chromých a pod. a tieto dary bude sprevádzať predovšetkým spontánna radosť ľudu.

Toto všetko sa naplnilo v Ježišovi Kristovi. On konal zázraky ako znamenia, že sa plnia predpovede prorokov. Neuzdravil v telesných záležitostiach všetkých vtedy postihnutých, ale niektorých určite áno. Tým naznačil, že mesiášske časy už prišli. Tieto uzdravenia sa dokonca stali účinným argumentom a znamením čias, že mesiášske časy už nastali. Ale definitívnym cieľom Ježišových zázrakov neboli tieto zázraky, ale Božie kráľovstvo.

Advent je vhodnou príležitosťou uvedomiť si, že Božie kráľovstvo bolo darované aj nám a v tomto čase je nám mimoriadne blízko. Potrebné je však vrátiť sa, ako je to uvedené v závere čítania z proroka Izaiáša (35,10). Vrátiť sa znamená otvoriť sa pre Božie pôsobenie, stretnúť sa s Bohom, teda obrátiť sa. A tých, ktorí to urobia, zaplaví radosť, zmizne bôľ a vzdychanie. Prežívajme v tomto duch adventné obdobie, aby sme sa čo najlepšie uschopnili na prijatie sľubovaných darov Božieho kráľovstva.

2. čítanie: Jak 5,7-10

Je veľmi pekné a teologicky inšpirujúce, že v liturgii sa prelína prvý a druhý Kristov príchod. Liturgia nás pripravuje na oslavu prvého príchodu Ježiša Krista, ale zároveň nám pripomína a objasňuje aj druhý, slávny, Ježišov príchod na konci čias. Takto nám vypĺňa aktuálny čas príjemným napätím smerovania k posledným veciam. Nazývame ich eschatologické časy alebo eschatologické dobrá. Podstatným postojom v tejto situácii očakávania má byť trpezlivosť. Autor Jakubovho listu nám tu dáva aj príklad z roľníckeho života. Roľník zaseje zrno a potom sa stará o pole: sleduje rast obilia, chráni ho ako najlepšie vie a trpezlivo očakáva, kým všetko dozreje. Včasný i neskorý dážď predstavuje dve obdobia, ktoré sa vo Svätej zemi prejavujú výdatnými zrážkami. Je to na jeseň a na jar.

Tak, ako ten roľník, aj my máme byť trpezliví i so sebou i s druhými ľuďmi, i s celým svetom. Nemožno sa stať dokonalým z jedného dňa na druhý, ale treba trpezlivo a vytrvalo pracovať na vlastnej spáse. Učme sa tejto trpezlivosti a vytrvalosti od prorokov a svätcov.

Evanjelium: Mt 11,2-11

Nie je možné s istotou stanoviť, či Ján poslal učeníkov za Ježišom kvôli tomu, aby on sám nadobudol istotu o jeho mesiášskom poslaní, alebo tak urobil s ohľadom na svojich žiakov. Samotná formulácia otázky: ten, ktorý má prísť… dokazuje, že mesiášske očakávania v Ježišových časoch boli veľmi živé.

Evanjelista Matúš túto udalosť využíva na to, aby poukázal na naplnenie mesiášskych predpovedí v Ježišovi Kristovi, ktorý navracal ľuďom zrak, sluch, reč…, a tak dokazoval, že on je Mesiáš. Podstatné je však jeho slovo, ktoré je potrebné počúvať a v sebe spracovať.

Je tu možné nájsť ešte jedno kritérium pre mesiášske časy, a to svedectvo o Jánovi Krstiteľovi. Ježiš vyzdvihol nielen jeho osobnú veľkosť, ale aj to, že sa na ňom splnili proroctvá o Pánovom predchodcovi.

Mons. Anton Tyrol