Komentáre k textom na 4. veľkonočnú nedeľu „A“

1. čítanie: Sk 2,14a.36-41

Prvé čítanie dnešnej nedele nám opäť – podobne ako predchádzajúcu nedeľu – predstavuje Petrovu katechézu v deň Turíc. Tentoraz je to záverečná časť obsahujúca záver predchádzajúcej argumentácie o vzkriesení Ježiša Krista ako Mesiáša. Záverečné zhrnutie sa začína slávnostnou formulou: Nech (teda) s istotou vie celý dom Izraela, že toho Ježiša, ktorého ste vy ukrižovali, Boh urobil aj Pánom, aj Mesiášom. Takýto záver argumentácie predstavoval zároveň vrchol Petrovho svedectva. Peter argumentoval z Písma, z ktorého vyberal prorocké predpovede, a predstavoval aj vlastné svedectvo očitého svedka. Tieto dva prvky sú pri každom ohlasovaní podstatné: Božie zjavenie a svedectvo človeka. Je to naše veľkonočné povolanie.

Keď Peter takto svedčil, vtedy sa proces premeny myslí a sŕdc jeho poslucháčov dostal k svojmu vrcholu: bolesť im prenikla srdce… Znamená to, že účastníci Petrovej katechézy boli zasiahnutí, každý v centre svojej bytosti. Rozhodli sa prijať Ježiša Krista do svojho života a otázkou Čo máme robiť, bratia? sa dávajú Petrovi a Cirkvi plne k dispozícii.

2. čítanie: 1Pt 2,20b-25

Druhé čítanie z 1. Petrovho listu sa nám javí ako pokračovanie prvého čítania. Na otázku Čo máme robiť? Peter odpovedal, aby sa dali pokrstiť a prijali Ducha Svätého, ale v tomto úryvku akoby pokračoval ďalej: potrebné je nasledovať Krista a jeho príklad. Ten je tu vykreslený celkom do detailov. Ježišovi nasledovníci teda: znášajú utrpenia, nehrešia, nevedú ľstivé reči, nezlorečia, nevyhrážajú sa, žijú pre spravodlivosť.

Táto časť Petrovho listu bola pôvodne adresovaná otrokom, aby boli trpezliví v svojom položení. Dôvodom tejto trpezlivosti je príklad Ježiša Krista, o ktorom píše autor pomocou textov proroka Izaiáša, keď opisoval utrpenie Pánovho služobníka. V opisoch Pánovho služobníka kresťania od počiatku videli mesiášske predpovede.

 

Evanjelium: Jn 10,1-10

V liturgickom okruhu slávených tajomstiev sa každoročne 4. veľkonočná nedeľa prežíva ako Nedeľa Dobrého pastiera. Pri bohoslužbách sa číta niekoľko veršov z 10. kapitoly Jánovho evanjelia. Takto sa v tejto téme stretáva množstvo starozákonných obrazov s pastierskou tematikou, neobyčajne bohatou a pestrou tak v starozákonnom ako aj novozákonnom Božom zjavení. Všetky vyjadrujú vrúcny a starostlivý záujem Boha o svoj ľud, teda o nás všetkých. Kresťania si tento vzťah láskavého a starostlivého Boha uvedomili a osvojili a najplnším spôsobom ho vidia uskutočnený v Ježišovi Kristovi.

Dnes je to prvých 10 veršov, ktoré sú obsahovo rozdelené na dve časti. V prvej časti Ježiš hovorí pomocou podobenstva o dobrom pastierovi, ktorý vchádza do ovčinca priamo cez bránu, nie cez ohradu, a ktorý potom vedie ovce na pašu. Je to dojímavý obraz starostlivosti o ovce a dôvery oviec. Pastier pozná ovečky po mene a tie zas idú za hlasom svojho pastiera.

V druhej časti čítania Ježiš vysvetľuje, že on je brána k ovciam. Toto tvrdenie je typická jánovská formulácia. Je súčasťou jánovskej spirituality, ktorá používa starozákonnú formuláciu Ja som… Dobrý pastier, svetlo sveta, vinič, živý chlieb, vzkriesenie a život, cesta, pravda a život… Ježišov vzťah k nám je nevyčerpateľný. On nám prišiel darovať život v hojnosti. Každé jeho slovo a každý jeho skutok to potvrdzuje. Veľmi vhodným vyjadrením jeho vzťahu k nám je záver každej modlitby: skrze Krista nášho Pána. Uvedomujme si to vždy najmä pri oslavnom speve Cirkvi: Skrze Krista, s Kristom a v Kristovi máš ty, Bože Otče všemohúci, v jednote s Duchom Svätým všetku úctu a slávu po všetky veky vekov.

 

Mons. Anton Tyrol