Za ostatný mesiac sme do sídla Katolíckeho biblického diela v Ružomberku nedostali od vás žiadnu otázku, preto si pomôžeme otázkou, ktorú možno u čitateľov Písma hlavne v tomto veľkonočnom čase predpokladať. Otázka môže mať napríklad takúto formuláciu:
Ako máme rozumieť takým veľkonočným textom v Písme, ktoré hovoria napríklad o tom, že Pán Ježiš sa zjavil svedkom zmŕtvychvstania, ako boli ženy alebo apoštoli, že prešiel cez zatvorené dvere, a pritom si pýtal jesť… Alebo: zhováral sa s Máriou Magdalénou, ale ona ho nepoznala? To isté aj emauzskí učeníci… Ako sa to dá pochopiť, či vysvetliť?
Sú to naozaj ťažké otázky a odpovedať na ne možno v niekoľkých bodoch:
1. Veľkonočným textom rozumieme najmenej zo všetkých textov. Dôvodom tohto tvrdenia je fakt, že vo veľkonočných textoch ide o ešte len tvoriacu sa teológiu. Veľkonočné texty sú svojím spôsobom najstaršie zápisy udalostí súvisiacich so životom a účinkovaním Ježiša Krista. V atmosfére Veľkej noci sa tvorili prvé vyznania viery (Lk 24,34), prvé formulácie o Ježišovom vzkriesení/zmŕtvychvstaní, o jeho ustanovení za Pána aj Mesiáša (Sk
2,36), o prosbách, aby Boh poslal Ježiša a prišli časy osvieženia… (Sk 3,20). Tieto a podobné formulácie sú niekedy dosť nejasné a je v nich vidieť ešte len tvoriacu sa terminológiu vo veci teológie o tajomstve vykúpenia.
2. Musíme sa naučiť rozlišovať medzi tým, čo svätopisci uvádzajú ako objektívne veľkonočné fakty a medzi tým, čo uvádzajú ako svoju teológiu. Vo veľkonočných textoch sú niekedy uvádzané také prvky, ktoré v nás vyvolávajú otázky. Napr. Ako je to možné, že Ježiš prešiel cez zatvorené dvere, a pritom ukázal apoštolom svoje oslávené rany a Tomášovi kázal vložiť svoje prsty a ruku do týchto rán (Jn 20,27) alebo si pýtal jesť (Lk 24,41-43)? V posudzovaní týchto detailov musíme byť veľmi opatrní. Niektoré prvky možno považovať za reálne, niektoré však treba „umiestniť“ medzi nástroje stojace v službe vyjadrenia reality Ježišovho vzkriesenia.
3. Dôvodom nejasností je nový svet, do ktorého vstúpil Ježiš Kristus. Svedkovia Ježišovho zmŕtvychvstania sa vo veľkonočných udalostiach konfrontujú s úplne novým svetom, dovtedy neslýchaným ani netušeným. Každý z týchto svedkov, či muž, či žena spočiatku apriórne odmietajú správy o zmŕtvychvstaní ako nemožné. Ale Pán Ježiš svojím zmŕtvychvstaním otvára ľuďom celkom nový horizont svojej existencie a v spomenutých svedkoch to vyvoláva radosť a úžas. V dôsledku tejto skúsenosti sú ochotní ísť do noci, len aby sa podelili s touto správou (emauzskí učeníci; Lk 24,33), v Jeruzaleme nachádzajú zhromaždených apoštolov a vzájomne sa informujú o tom, čo zažili…
Všetky tieto paradoxy, aj keď ich v prirodzenom poriadku nevieme celkom jasne vysvetliť, nám poskytujú pádny argument za svoju pravdivosť a uisťujú nás o úprimnosti a poctivosti opisu týchto faktov a dávajú tak záruku autenticity.
Pripravil: Mons. Anton Tyrol
