Milí priatelia a členovia Katolíckeho biblického diela!
Po mesiaci si vás všetkých opäť pozdravujeme z nášho centra KBD v Ružomberku. Pomaly sa rozbiehame do pravidelného vzájomného kontaktu a veríme, že nám táto forma našej komunikácie prinesie primerané „ochutenie“ každodenného všedného života.
Vstúpili sme do pôstneho obdobia, ktoré je zrejme najintenzívnejším obdobím pokiaľ ide o prácu veriaceho človeka na svojom vlastnom zdokonalení. Toto liturgické obdobie by sa azda dalo porovnať s adventným obdobím (liturgická farba je tá istá), lebo v ňom sa pripravujeme na príchod spásy a ťažisko duchovných snáh sa kladie na kultivovanie nádeje ako božskej čnosti. V pôste sa však toto ťažisko duchovných snáh presúva ešte konkrétnejšie na vlastnú formáciu. Máme robiť pokánie, upratať si vo vlastnej duši, zbavovať sa zlozvykov a hriešnych náklonností, cvičiť sa v sebaovládaní a pod. Nie je to však samoúčelná drezúra, ktorá by viedla k nejakej samoľúbosti alebo perfekcionizmu. To pôstne „upratovanie“ v duši nás má viesť k prijatiu daru vykúpenia. Dá sa to pochopiť na podklade textu z Jánovho evanjelia (1,38-39): Keď sa Ježiš opýtal dvoch učeníkov Jána Krstiteľa, čo hľadajú, oni mu povedali: „Rabbi, … Kde bývaš?“ On im na to odpovedal: „Poďte a uvidíte.“ Tieto slová môžeme popri ich vlastnom zmysle vzťahovať aj na naše pôstne snaženia. Poďme dôsledne za Ježišom. Stanovme si detailnú náplň pôstneho času, ako ho chceme prežiť. S chuťou si pusťme do toho. Každý vieme, kde nás „tlačí topánka“. Za štyridsať dní sa dá v živote mnoho zmeniť. Štyridsaťdňové cvičenie môže priniesť trvalé výsledky. Tak teda poďme a uvidíme…
