Komentáre k sviatku Nepoškvrneného počatia Panny Márie

1. čítanie: Gn 3,9-15.20

Uvedený text 1. lekcie je súčasťou tzv. 2. správy o stvorení sveta. Je to správa, ktorá síce nehovorí tak pekne schematicky o stvorení sveta za šesť dní, ako 1. správa, ale je cenná najmä tým, že podáva ďalšie detaily o prvých ľuďoch, o ich menách, o ich vzájomnej radosti jeden z druhého a pod. Hovorí nám tiež o prvotnom hriechu a jeho dôsledkoch, aj o nádeji víťazstva nad pokušiteľom. Túto nádej dal Boh prvým ľuďom.

Text dnešného sviatku hovorí práve o tejto nádeji na víťazstvo. Začína sa otázkou Boha adresovanou prvým ľuďom: Kde si? Je to otázka na danú situáciu, ale zároveň ju možno chápať ako otázku, ktorú Boh dáva každému človeku: „Kde si vo vzťahu ku mne? Kde si, ako si na tom vo vzťahu k blížnym?“ Alebo ju možno vnímať aj ako otázku celému ľudstvu: „Kde si? Kam si sa dopracovalo?“

Advent je časom odpovedí na tieto otázky. Liturgická slávnosť Nepoškvrneného počatia nás pozýva uvažovať o Božej dobrote a Božom súcite s človekom. Pán Boh našiel veľkolepé riešenie dôsledkov hriechu. To podstatné, čo človek nedokázal urobiť, to urobil Boh. Ale Pán Boh nás nezachráni bez nás. Iba vtedy si budeme môcť privlastniť účinky vykúpenia, keď sa o to budeme usilovať.

 

2. čítanie: Ef 1,3-6.11-12

Text druhého čítania má v kompletnom texte Písma názov „Chválospev na milosť vykúpenia“. Autor tohto listu oslavuje Boha Otca, ktorý v Ježišovi Kristovi, resp. cez Ježiša Krista daroval vykúpeným ľuďom všetko duchovné dobro. V čom ono spočíva?

Ťažiskový výraz pre pochopenie tohto duchovného požehnania je vyvolenie pred stvorením sveta na to, aby sme boli svätí a nepoškvrnení v láske… (1,4). Toto je cieľ nášho vyvolenia. Iste nás v tejto chvíli napadá myšlienka: Ako to dosiahnuť, keď sme to už raz pokazili dedičným hriechom. K tomu pristupujú osobné hriechy a nedokonalosti. Autor tohto listu túto otázku nerieši, preto ju nemusíme riešiť ani my. Môžeme si však všímať ďalšie kľúčové miesta v texte: skrze Ježiša Krista sa stávame adoptívnymi synmi. Zdá sa, že to je odpoveď na položenú otázku. V Ježišovi Kristovi sa totiž stávame dedičmi všetkého, čo nám Otec chce darovať.

Liturgická slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie je našou radosťou a je pre nás dôvodom dúfať v Boha, ktorý našiel riešenie aj pre nás hriešnych, aby sme sa mohli stať svätými a byť večne blažení.

 

Evanjelium: Lk 1,26-28

Panna Mária má pevné miesto v dejinách našej spásy. Pokiaľ ide o účasť človeka na spáse ľudí, smelo možno povedať, že jej miesto je rozhodujúce spomedzi všetkých ľudí. Dôležité miesta v texte o Pánovom zvestovaní sú najmä dve: anjelské oslovenie: Mária, milosti plná… (Lk 1,28). Tento výraz je veľmi dôležitý, pretože hovorí o Márii ako o osobe celkom naplnenej Božou milosťou. V Márii nemal hriech absolútne žiadne miesto. Grécky výraz na označenie plnosti milosti kecharitoméne znamená trvalý stav milosti a z neho vyplývajúce dôsledky. Môžeme teda obdivovať Máriu a dielo Božej lásky a milosti v nej.

Ďalším dôležitým výrazom je Máriina odpoveď …ja muža nepoznám (gr. andra ou ginosko). Je tu použitý kategorický zápor, ktorý nepozná výnimku. Prítomný čas slovesa poznať zas vyjadruje trvalý charakter naznačenej činnosti.

Môžeme dnes len obdivovať Pannu Máriu za jej oddanosť Bohu a úprimnú pripravenosť spolupracovať s Bohom na plnení jeho vôle a jeho plánu spásy.

Mons. Anton Tyrol