-
čítanie: Mich 5,2-5a
Liturgia 4. adventnej nedele nám predkladá známe Micheášovo proroctvo, ktoré prakticky presne hovorí v predstihu niekoľkých storočí o mieste narodenia Mesiáša. Toto proroctvo veľmi dobre poznali nábožensky vzdelaní ľudia Ježišových čias. Totiž keď prišli do Jeruzalema mudrci, aby sa poklonili novonarodenému kráľovi, v Jeruzaleme vtedy nastal veľký rozruch. Najreálnejšie sa zachoval Herodes, ktorý s najlepšie vedel, že žiaden kráľ v zmysle následníka trónu sa nenarodil. Preto si povolal zákonníkov a dal im otázku: Kde sa má narodiť Mesiáš? Zákonníci spoľahlivo a presne odpovedali poukázaním práve na toto Micheášovo proroctvo (porov. Mt 2,4-6). Navyše, pridali k nemu aj pekný výklad, keď zamenili formuláciu najmenší * nijako nie si najmenší…
Na inom mieste – Jn 7,41-42 – sa tiež rozvinula diskusia o Ježišovom pôvode a niektorí jej účastníci sa vyjadrili, že Mesiáš príde z Dávidovho mesta Betlehema. Teda židia veľmi dobre vedeli, odkiaľ má prísť Mesiáš. Prorok Micheáš s istotou hovorí nielen o jeho pôvode, ale podáva aj jeho charakteristiku: zvrchovaný vládca Izraela, bude ich pastierom silou Pána… Na konci tohto proroctva je pekná charakteristika Mesiáša: On bude pokoj.
-
čítanie: Hebr 10,5-10
List Hebrejom je nám pre svoju teológiu osobitne blízky, pretože nás celý svojím obsahom učí, ako treba rozumieť všeobecnému krstnému kňazstvu veriacich pokrstených v Ježiša Krista. Naša účasť – a aj účasť nositeľov sviatostného, čiže služobného kňazstva – na Kristovom kňazskom poslaní sa uskutočňuje nie tým, že prinášame obety, ale že sa pripájame sa k Ježišovej obete, obetujeme seba samých a plníme Božiu vôľu. Tak nám to ukázal Ježiš Kristus, ktorý dokonale naplnil vôľu Otca.
Blízke sviatky Božieho narodenia nám opäť v plnej kráse ukazujú Ježiša Krista, ktorý prichádza k nám na svet nie pre vonkajší veľkolepý triumf, ale pre plnenie Otcovej vôle. V tom je jeho kňazstvo. Jeho vzoru má byť prispôsobené všetko naše konanie. Nie sme tu pre triumfy, ani pre veľkolepé víťazstvá nad druhými, ale sme tu pre to, aby sme si osvojili Ježišovo zmýšľanie: Hľa, prichádzam…, aby som plnil tvoju vôľu… Príkladov okolo seba máme dosť.
Evanjelium: Lk 1,39-45
Evanjelium tejto nedele má mariánsky charakter. Vyjadruje radosť svätej Alžbety nad Máriiným príchodom. Bola to iste vzácna návšteva a popritom aj užitočná, pretože Alžbeta už potrebovala pomoc. Tento úryvok v dnešnom liturgickom zasadení môžeme dobre zužitkovať aj tak, že budeme Alžbetine slová – čím som si zaslúžila, že Matka môjho Pána prišla ku mne? – rozumieť ako vrúcny spev Cirkvi, ktorá sa teší z príchodu Krista na túto zem a rovnako sa cíti zaviazaná vyjadriť rovnakú radosť nad tým, že Panna Mária už prichádza do nášho stredu, aby nám priniesla Spasiteľa sveta Ježiša Krista.
Čím sme si teda zaslúžili, že poznáme Cestu, Pravdu a Život? Čím sme si zaslúžili, že môžeme žiť v pokoji? Že sme ako-tak zdraví… že môžeme tohto roku sláviť vianočné sviatky? Sme o niečo lepší ako vlani? Nebol by ktokoľvek iný na našom mieste nábožnejší, poctivejší, ľudskejší, vľúdnejší, než my…?
S týmito pohľadmi proroka Micheáša, aj autora Listu Hebrejom a s Alžbetinými pokornými slovami môžeme pristúpiť k sláveniu vianočných sviatkov Božieho príchodu do nášho života. Ich slávenie nám prinesie tým väčší úžitok, čím hlbšie ich pochopíme a stotožníme sa s ich krásou a silným odkazom do našej doby. Ak to urobíme, vytvoríme si tak v duši priestor pre tú blaženosť, ktorú nám daruje Pán.
Mons. Anton Tyrol
