Komentáre k čítaniam 4. veľkonočnej nedele v roku C

  1. čítanie Sk 13, 14. 43-52

Lukáš opisuje v úryvku dôležitú udalosť z prvej misijnej cesty apoštola Pavla, na ktorej spolu s Barnabášom ohlasujú evanjelium najprv židovským spoločenstvám v mestách, ktoré navštívia. V pizídskej Antiochii dochádza k zvratu, kedy sa komunita v synagóge postaví proti Pavlovi a Barnabášovi, pretože za ohlasovateľmi ide veľa ľudí nežidovského pôvodu, čo vzbudí žiarlivosť a odmietnutie evanjelia. Definícia tohto postoja vzdoru voči Božiemu slovu zaznieva z Pavlových úst. Židia v Antiochii sa sami pokladajú za nehodných večného života a preto sa pre nich už nič viac nedá urobiť. Odpor naberie aj spoločenský rozmer a Pavol a Barnabáš si presne v duchu Ježišových inštrukcií  (Lk 9,5; 10,11) striasajú prach z nôh a odchádzajú do ďalšieho mesta. Napriek nepriateľstvu židovskej časti obyvateľstva, zanechávajú v Antiochii skupinu učeníkov, ktorí sú naplnení radosťou a Duchom Svätým a tvoria základ budúcej komunity.

  1. čítanie Zjv 7, 9. 14b-17

Siedma kapitola z Knihy zjavenia apoštola Jána zachytáva videnie, ktoré prerušuje otváranie siedmich katastrofických pečatí a opisuje Cirkev zloženú z označených členov z kmeňov Izraela ako aj z nespočítateľného množstva ľudí, ktorí sa očistili v Baránkovej krvi. Úryvok v liturgii sa berie práve z tejto druhej časti kapitoly a znázorňuje dielo vykúpenia. Obraz, ktorý je tu použitý súvisí s obrazom pastiera, ktorý sa nachádza aj Jánovom evanjeliu (Jn 10, 1-18). V Apokalypse je Dobrý pastier znázornený ako Baránok, ktorý bol zabitý a vstal z mŕtvych, sedí na tróne a privádza k vodám života, čo je ďalší obraz z Jánovho evanjelia (Jn 7, 37-39).

Evanjelium Jn 10, 27-30

Text evanjelia je umiestnený doprostred Ježišovej kontroverzie so Židmi v Šalamúnovom stĺporadí na chrámovej plošine počas sviatkov Posvätenia chrámu. Židia od neho chcú potvrdenie, že je Mesiáš a on im vyčíta, že sú mimo, lebo nepočúvajú jeho hlas, nepatria medzi jeho ovce, a preto nemá pre nich to, čo hľadajú. Problém Ježišových odporcov je zatvrdnutosť srdca a to, že hľadajú vlastnú slávu a navzájom sa oslavujú (Jn 5, 44; 7, 18; 12, 42-43). Stratili sluch pre Boží hlas, pre Božie slovo, a preto sa sami diskvalifikujú. Ježišov hlas je Otcovým hlasom lebo sú jedno a len tí, ktorí počúvajú hlas dobrého pastiera prichádzajú k vodám večného života, k skúsenosti s Otcom.

facebook