1. čítanie: Sk 1,1-11
Text dnešného 1. čítania má niekoľko formálne odlišných častí. V prvej (v. 1-5) hovorí autor Skutkov, zrejme evanjelista Lukáš, o svojom celkovom zámere s evanjeliom a následne s opisom skutkov apoštolov. Druhou časťou (v. 6-8) je reč o Ježišových prísľuboch v rámci rozlúčky od apoštolov a v tretej časti (v. 9) Lukáš hovorí o samotnom Ježišovom odchode, ktorým sa skončilo viditeľné pôsobenie Pána Ježiša na zemi. Štvrtá časť tohto čítania (v. 10-11) hovorí o anjeloch, ktorí pri vysvetľovaní danej udalosti obracajú pozornosť prítomných na druhý príchod Ježiša na konci čias. Vonkajšie okolnosti tohto druhého príchodu sú nám celkom neznáme. Zostáva nám preto iba živé povedomie tohto príchodu a poslanie žiť podľa jeho vôle.
Technické či materiálne okolnosti Ježišovho nanebovstúpenia sú pre nás taktiež neznáme. Vieme povedať len toľko, že jeho ľudská prirodzenosť definitívne vstúpila do Božej slávy, čo je tu symbolicky naznačené oblakom. Pritom túto udalosť kvalifikujeme ako historickú a súčasne transcendentnú. To znamená, že Ježiš sa definitívne prestal ľuďom zjavovať viditeľným spôsobom a transcendencia zas znamená, že udalosť nanebovstúpenia prevyšuje naše schopnosti poznania a overenia.
Na pravdu viery o nanebovstúpení Pána nadväzuje pravda viery o jeho druhom príchode. Tak ako Ježiš od apoštolov odišiel, tak podobne opäť príde na konci čias. Aj naďalej však účinkuje medzi nami prostredníctvom svojho Ducha Svätého.
2. čítanie: Ef 1,17-23
Text druhého čítania má v Písme názov „Modlitba za poznanie spásy“. Táto myšlienka sa ukazuje ako vhodné pokračovanie teologickej charakteristiky prvého čítania. S Ježišom, ktorý vystúpil do neba, si môžeme udržiavať spoločenstvo, ak budeme mať Ducha múdrosti a zjavenia, aby sme ho poznali…, ak budeme mať osvietené oči srdca, aby sme vedeli, aká je nádej z jeho povolania…, aké bohatstvo slávy je z jeho dedičstva… a aká veľká je jeho moc pre nás veriacich…
Evanjelium: Mt 28,16-20
Tento úryvok Matúšovho evanjelia je pre dnešnú liturgickú slávnosť veľmi vhodný. Ide o posledné verše Matúšovho spisu. Tak sa zdá, že prvé dve vety z neho o Galilei a o tom, že niektorí učeníci pochybovali, sú napísané viac s obraznom, než v slovnom zmysle. Zmienka o Galilei súvisí s veľkonočnými textami, kde sa Galilea spomína. Na vysvetlenie jestvujú viaceré teórie. Tradícia nám však ako miesto Ježišovho vystúpenia do neba zachovala vrchol Olivovej hory, a to je v Júdsku, pri Jeruzaleme… Pochybnosti apoštolov môžeme presnejšie nazvať neistotou, či nejasnosťou v tom, čo sa práve dialo.
Dojímavé je Ježišovo odovzdanie misijného poslania apoštolom: majú ísť, učiť, krstiť a naučiť ľudí zachovávať všetko… Takýto je nadčasový model evanjelizačnej činnosti apoštolov a ich nasledovníkov pre všetky časy. Ježiš však nechce ponechať apoštolov napospas ich osudu, ale pridáva ešte jeden kľúčový prísľub: Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta. Evanjelista Matúš tu urobil akoby myšlienkový oblúk, ktorým spojil celé svoje evanjelium: na začiatku bolo spomenuté: Emanuel, Boh s nami (1,23). Teraz sám Ježiš hovorí: Ja som s vami… (28,20).
V tomto myšlienkovom prepojení začiatku a konca, čiže celého evanjelia, máme veľkú garanciu Ježišovej prítomnosti, jeho sprievodu v našich evanjelizačných snahách a máme tu aj návod, ako možno chápať posolstvo dnešného tajomstva nanebovstúpenia Pána.
Mons. Anton Tyrol
