Zrodenie totálnej Múdrosti
Prvé čítanie: Sir 24,1-4.12-16
V čítaní zo Sirachovca stelesnená múdrosť ospevuje veľkého Boha, pred tvárou ktorého chtiac nechtiac stojíme všetci. V tomto krásnom chválospeve na Božiu múdrosť môžeme odhaliť, že ona obnovuje celé ľudstvo tým, že ho ponára do Božieho života. Zjavuje nám, že je s Bohom spojená a zároveň sa od neho líši. Ako osoba sa identifikuje so Zákonom, Tórou, čiže Božím slovom. Jej symbolom by mohol byť i posvätný opar, ktorý sa ako Boží Duch vznášal nad pôvodným chaosom pri stvoriteľskom veľdiele.
Múdrosť existuje u Boha od vekov, prebýva pri Božom tróne a je večná. Prechádzajúc celým svetom dostáva príkaz, aby sa usadila v Bohom vyvolených. Vyvrcholenie Božieho zákona v Novom zákone nám slovami Jána evanjelistu hovorí, že múdrosťou v najvlastnejšom zmysle slova je Ježiš – vtelené Božie slov. Aplikuje tento starozákonný text na Kristov vzťah k Otcovi, na Krista – definitívne Božie slovo, opravdivú, plnú a viditeľnú múdrosť.
Druhé čítanie: Ef 1,3-6.15-18
Prvá časť tohto čítania prináša začiatok kristologického hymnu o dejinách spásy. Osvetľuje úlohu Otca, Ježiša Krista a Ducha Svätého a dosvedčuje, že základným zákonom dejín spásy je Božia láska. Boží plán, ktorým sa Boh zaoberal vo svojej mysli ešte pred stvorením sveta, v nás vyvoláva radosť a údiv: veď Boh nás objíma rovnakou láskou, akú prechováva k svojmu milovanému Synovi. Sme prijatí do lona prekypujúcej a nekonečnej lásky medzi osobami Trojice, do jej objatia.
V druhej časti čítania Pavol prekypuje vďačnosťou Bohu za svojich spolubratov vo viere a vyprosuje pre nich všetku Božiu múdrosť, svätosť a rýdzu vieru.
Evanjelium: Jn 1,1-18
Úvod Jánovho evanjelia, na rozdiel od Matúša a Lukáša, neprináša jednotlivé udalosti Ježišovho narodenia a detstva. Miesto toho najprv poetickým spôsobom rozpráva o tom, že Božie slovo existuje od večnosti u Boha. Potom popisuje význam druhej božskej osoby pre celé dejiny spásy, ktoré Boh pripravil ľudstvu a zjavil vo Svätom písme. A v tretej časti sa zaoberá jadrom celého prológu, čiže uskutočnením vtelenia, vyjadrenom vetou: „A slovo sa stalo telom“.
Preto môžeme povedať, že i Jánov prológ rozjíma o hlbokom tajomstve Vianoc. Lebo Betlehemské dieťa zjavuje Boha a zároveň prináša pravdu o Bohu i o človeku. Prijalo ľudstvo s jeho slabosťou, krehkosťou a bezmocnosťou, aby nám v tvári Ježiša Nazaretského zjavilo nekonečnú Božiu lásku. Okrem lásky sa na tejto Božsko-ľudskej tvári odráža i Božia sláva, o ktorej bude evanjelista toľko svedčiť vo svojom evanjeliu. Nepôjde o pominuteľnú slávu, ale o tú skutočne autentickú, božskú, na ktorej má účasť každé Božie dieťa už dnes.
Príbytkom tejto božej slávy dnes je Cirkev. Aj ona, ako jej Majster, vedie život chudoby a neúspechov. Byť však živou súčasťou Cirkvi je veľký dar a tajomstvo. Príslušnosť k nej nám zaisťuje vernosť Kristovmu slovu a pokorné, neúnavné hľadanie pravdy. Lebo jedine v Ježišovi Kristovi nachádzame plnosť života a pravé šťastie. A jedine skrze neho môže človek plnohodnotne vstúpiť do Božej rodiny.
sr. Dagmar Kráľová
