Mt 2, 13 – 15; 19 – 23.
Niektoré historické fakty z úvodu Matúšovho evanjelia sú evidentne hodnoverné: charakter Herodesa Veľkého, záujem židov o astrológiu, opis Egypta ako útočiska pre židov. No presná historickosť úteku svätej rodiny do Egypta sa už zrejme nebude dať dokázať. Evanjelistovi však ide o niečo viac, ako o históriu. Chce poukázať na súvislosť, že počnúc Abrahámom, Jakubom, Jozefom až po veľkého Mojžiša, mnohé dôležité postavy Starého zákona zostúpili do Egypta. Tak nám evanjelista Matúš hneď na začiatku ponúka kľúč na interpretáciu svojho evanjelia: osobu a poslanie Mojžiša, ktorý zostúpil do Egypta a zostúpi doň i najväčší prorok všetkých čias, sám Ježiš.
Podľa Matúša bol Ježišov rodokmeň hodne nekonvenčný. To isté platí aj o rodokmeni Ježišovho pestúna, po ktorom ho zdedil. A Jozef sa skutočne zachová nekonvenčne. Aj keď mu príchod Božieho Syna riadne zamotá život, na nič sa nepýta, ničomu sa nediví. Poslušnosťou snom – podobne, ako jeho starozákonný menovec – zachraňuje, spasí. Najprv zachráni svoje manželstvo s Máriou a potom i Dieťa. Najtmavšia noc Jozefovho života – keď bolo treba utekať – sa stáva jeho hviezdnym dňom. A pritom zachráni iba jedno dieťa. No ako bol záchranou malého Mojžiša zachránený Izrael, tak bude záchranou malého Ježiša zachránený svet.
Jozef však nijako nie je bábkou pre pokyny zhora. Lebo pri návrate svojej rodiny premýšľa ako sa vyhnúť najkrutejšiemu Herodesovmu synovi. Až po zvážení dostáva potvrdenie zhora, že miestom ich usadenia má byť Nazaret. Aby jemu zverený Syn mohol byť dokonalým nazirejcom i výhonkom (nécer) z dovtedy bezvýznamného Nazareta. Takto až tri symboly v jednom dosiahla v jeho živote virtuozita Božej Prozreteľnosti. Tá, ktorá miluje použiť na svoje veľké plány to, čo je napohľad bezvýznamné.
I s nami má Boh veľký plán. Veď koľkí spolupracovali a stále spolupracujú s Otcovým plánom na našej záchrane. A keď aj my zachránime jedno dieťa, jedného mladého človeka, chorého či smutného alebo seniora, prinajmenej zachránime dvoch: blížneho a svoju spásu. A keďže náš Boh má veľkú záľubu v tme viery, celkom isto aj tie naše najtmavšie okamihy sa vďaka jeho vedeniu stanú hviezdnymi.
sestra Dagmar Kráľová
