Evanjelium na sprievod Mk 11, 1-10
Evanjelium o slávnostnom Ježišovom vstupe do Jeruzalema by sa z pohľadu detí dalo nazvať aj evanjeliom o odviazaní osliatka. Ten, kto nariaďuje toto odviazanie a nazýva sa Pánom je sám Ježiš, ktorý si naň na konci state sadne a zvezie sa na ňom z Olivovej hory do Jeruzalema. Tí, ktorí dostávajú misiu odviazať osliatko a zároveň aj presný popis celej akcie s prípravou na vyvolané otázky, sú dvaja z jeho učeníkov. Podobným spôsobom bude neskôr daná dvom učeníkom aj inštrukcia o príprave veľkonočného baránka v Jeruzaleme (Mk 14, 13-16). Odviazané osliatko sa stáva Ježišovým mesiášskym povozom, vďaka ktorému sa Ježiš stáva prístupným a mnohí ho môžu stretnúť a oslavovať ako Mesiáša, hoci ešte nevedia akým prekvapivým spôsobom sa ujme svojej vlády.
- Čítanie Iz 50, 4-7
Úryvok v prvom čítaní je súčasťou tzv. tretieho prorockého spevu o Pánovom služobníkovi, ktorý slúži ako predobraz utrpenia toho, kto je dokonale poslušný Bohu. V stati sa opisujú dve vlastnosti Pánovho služobníka: jeho jazyk, ktorým posilňuje unaveného a sluch resp. ucho, ktoré je Bohom otvorené a vždy pripravené k počúvaniu. Byť Božím služobníkom a učeníkom nie je ľahké. Služba jazyka a sluchu má za následok utrpenie, ktoré je opísané zranenou tvárou, potrhanými lícami a zbitým chrbtom. Boh, ktorý otvára sluch a dáva jazyk učeníka, však posilňuje svojho služobníka, zatvrdzuje mu tvár sťa kremeň a stáva sa jeho nepremožiteľným obhajcom v súdnom procese.
- Čítanie Flp 2, 6-11
Hymnus apoštola Pavla v Liste Filipanom opisuje poníženie Ježiša Krista v obete na kríži, ktoré neviedlo len k jeho povýšeniu, ale aj k spáse. Tá spočíva v objavení moci jeho mena, ktoré je cestou k poznaniu a oslave Otca. Práve preto je Ježiš titulovaný ako poslušný až na smrť. Zároveň je jeho príklad predkladaný ako vzor kresťanom vo Filipách, ktorí o sebe príliš vysoko zmýšľajú.
Pašiové evanjelium Mk 14, 1 – 15, 47
Pašie v evanjeliu podľa Marka opisujú dramatické stretnutie dvoch svetov. Na jednej strane sú to veľkňazi, ktorí hľadajú spôsob ako pred veľkonočnými sviatkami tajne zatknúť a zabiť Ježiša, k čomu sa im rozhodne podať pomocnú ruku Judáš, ktorý Ježiša v Getsemanskej záhrade označí bozkom. Takto sa Ježiš dostane na nočný proces pred veľradu a potom skoro ráno pred Pilátovu súdnu stolicu. Na druhej strane je Ježiš so svojimi učeníkmi, ktorého si uctí nielen žena v Betánii, keď ho pomaže vzácnym olejom, ale aj učeníci pri poslednej večeri. Pohoda veľkonočnej večere pomaly prechádza do temnej hodiny Ježišovej bolestnej modlitby v Getsemany, kde sa z jeho okolia postupne začínajú vytrácať učeníci kvôli premoženiu spánkom, či falošným bozkom. Ježiš zostáva sám. Nekompromisná sila naakumulovanej ľudskej zloby poohýna súdobé paragrafy a vytvorí z nich kríž, ktorý si Mesiáš nesie na Golgotu. Tam opustený od ľudí sa modlí slovami žalmu: „Bože môj Bože môj prečo si ma opustil?“. Uprostred tejto tragickej scény nespravodlivo odsúdeného, brutálne zbitého a ukrižovaného Mesiáša, vystupuje oficiálny zástupca rímskej moci, stavia sa na Ježišovu stranu a vyznáva: „Tento človek bol naozaj Boží Syn“. Z davu sa vynára Jozef Arimatejský s plátnom a hlási sa k Ukrižovanému podobne ako ženy nesmelo stojace obďaleč. Evanjelista Marek sa týmto opisom pýta aj nás moderných poslucháčov, či sa nechystáme aj my prihlásiť k Ukrižovanému. Ide o najdôležitejšie testovanie v našom živote.
Štefan Novotný
