Komentár k čítaniam na slávnosť sv. Jozefa

  1. Čítanie 2 Sam 7, 4-5a. 12-14a. 16

Kráľ Dávid chce postaviť Pánovi dom, kde by spočinula archa jeho zmluvy. Pán mu cez proroka Nátana odmieta jeho veľkodušnú ponuku a nedovolí mu stavať chrám. Prekvapí ho však nečakaným prisľúbením potomka, ktorý postaví dom Pánovmu menu a Pán upevní jeho kráľovstvo naveky. Prisľúbený kráľovský potomok bude Bohu synom a on mu bude otcom. Keďže ide o Dávidovho kráľovského potomka a králi sa pomazávali, dostáva toto prisľúbenie označenie ako prísľub Pomazaného (hebr. Mašiach, gr. Chrestos, lat. Christus). Dávidov syn Šalamún sa zdal byť naplnením prisľúbenia, pretože postavil v Jeruzaleme chrám, ale neskôr sa ukázalo, že bol len výnimočným staviteľom, ktorý sa skazil a dovolil postaviť modlárske obetištia a tak prispel k rozdeleniu kráľovstva (1 Kr 11). Očakávanie Mesiáša silnelo najmä po babylonskom zajatí a s každým prežitým útlakom rástla túžba po Mesiášovi, ktorý oslobodí svoj ľud a založí v Jeruzaleme Božie kráľovstvo.

  1. Čítanie Rim 4, 13. 16-18. 22

Úryvok z Listu Rimanom obsahuje Pavlovu argumentáciu o záchrane a spáse nie na základe zachovania Mojžišovho zákona, ale na základe abrahámovskej viery a dôvery vo vzťahu k Bohu a jeho slovu. Abrahám je v tejto argumentácii predstavený ako model pre veriacich, pretože získal veľké prisľúbenie požehnania bez toho, žeby poznal a zachoval Mojžišov zákon, ktorý ešte nebol v jeho čase formulovaný. Úkon jeho viery sa viaže k prisľúbeniu potomstva, ktoré Boh dáva bezdetnému Abrahámovi v čase, keď je už starý a jeho manželka Sára už nemôže mať deti (Gn 15,1-5). Napriek všetkému Abrahám uverí Božiemu prisľúbeniu a to mu vyslúži titul spravodlivého v Božích očiach: „Abram uveril Bohu a to sa mu počítalo za spravodlivosť.“ (Gn 15,6)

Evanjelium Mt 1, 16. 18-21. 24a

Matúšovo evanjelium začína rodokmeňom Ježiša Krista počnúc od Abraháma, cez Dávida a končiac Jozefom, ktorý sa po uzavretí manželskej zmluvy pripravuje na vovedenie svojej nevesty Márie do domu a oficiálny začiatok manželského spolunažívania. V tejto situácii je zrazu postavený pred najväčšiu výzvu svojho života: prijať Máriu, ktorá je v požehnanom stave. Jozef je nielen Abrahámovým potomkom a súčasťou Dávidovho potomstva, ale aj spravodlivým mužom, ktorý sa snaží konať v súlade s Božím zákonom daným skrze Mojžiša. Preto hľadá spravodlivé riešenie s minimálnymi škodami pre svoju snúbenicu Máriu. V rámci tejto dilemy je Božím anjelom vo sne pozvaný k abrahámovskej viere. Má prijať Máriu kvôli Božiemu dieťaťu, ktoré ona počala z Ducha Svätého. Ako sa ukáže po prebudení, Jozefova spravodlivosť sa podobá Abrahámovej. Jozef sa stáva spravodlivým pred Bohom na základe viery, prijíma Máriu za svoju manželku a dáva dieťaťu meno Ježiš (Mt 1,25). Okrem toho vďaka Jozefovej viere dostáva Dávidov dom potomka, ktorý konečne naplní prisľúbenie Mesiáša pričom samotný Jozef je po Panne Márii prvým, kto ho takto prijíma do svojho života.

Štefan Novotný