Na druhú pôstnu nedeľu sme v evanjeliu Lk 9,28-36 na vrchu premenenia, kde zažívame mystickú udalosť, keď s tromi apoštolmi vidíme zmeneného Ježiša a spoznávame jeho identitu.
Lukáš sa zmieňuje navyše oproti evanjelistom Markovi a Matúšovi o modlitbe Pána, počas ktorej nastal zázrak (v. 28-29) a tiež o téme rozhovoru: o jeho smrti ako odchode do slávy, ktorý sa mal udiať v Jeruzaleme (v. 31). Udalosť premenenia sa udiala osem dní potom, ako Peter v Cézarey Filipovej vyznal, že Ježiš je Boží Mesiáš (Lk 8,20). Otec na vrchu premenením svojho Syna Ježiša potvrdil a doplnil Petrovo vyznanie. Nie je iba Mesiáš, ale je aj Boží Syn (v. 35 „Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho.“). Udialo sa to pravdepodobne niekde na vrchu Hermon (2814 m) v dnešnej Sýrii, ktorý bol asi 150 km od Cézarey Filipovej. Na tomto mieste Peter vyznal Ježiša ako Krista a odtiaľ začne Ježiš kráčať smerom do Jeruzalema. Ježiš berie so sebou troch učeníkov: práve títo traja učeníci majú česť sprevádzať Krista v Getsemanskej záhrade a pri vzkriesení Jairovej dcéry (8,51). Skutočnosť, že svedkom tejto udalosti môže byť len úzky okruh učeníkov, poukazuje na to, že nejde o verejné zjavenie: preto má zostať utajené.
Na vrchu traja apoštoli zažijú epifániu, či zjavenie Ježišovej podstaty, ktoré ich posilňuje do kritických chvíľ jeho utrpenia. Ježiš na vrchu zažil „metamorfózu“, čiže premenu vzhľadu. Samotné videnie má celkovo tri zložky: prvá je vizuálna časť, ktorá vyvolá v druhom kroku zmätok a preľaknutie vo vizionároch a potom je to zvuková, vysvetľujúca časť. To, čo apoštoli videli im vysvetlí hlas Boha Otca. Neskôr im Ježiš zakáže, aby o jeho zjavenej sláve nikomu nehovorili pred zmŕtvychvstaním, ktorým vstúpi do slávy. Traja apoštoli Peter, Jakub a Ján na vrchu vidia troch mužov v Božom svete: Ježiša, Mojžiša a Eliáša.
Ježiš je v spoločnosti prorokov, ktorí vystúpili na vrch Sinaj a záhadne prešli do života s Bohom: Mojžišovom hrobe nikto nevedel (Dt 34,6) a Eliáš bol vzatý k Bohu (2 Kr 2,11). Mojžiš bol predobrazom Mesiáša, Eliáš jeho predchodcom.
No Ježiš ako Boží Syn ich oboch prevyšuje, keď na vrchu Kalvárie zomiera trpkou smrťou za nás a vstane z mŕtvych. Na vrchu stretnutia velikánov však nie je treba pre nich stavať tri osobitné stany, ako to chcel urobiť zmätený Peter (Lk 9,33: nevedel, čo hovorí). Tu sa prezrádza mylná domnienka, že už nastáva definitívny koniec sveta: stany by mali poslúžiť trvalému prebývaniu na vrchu. No bude treba, aby Ježiš zišiel dolu a začal veľkolepú cestu do Jeruzalema (Lk 9,51).
Ešte pred tým sám Boh Otec oblakom zastrie učeníkov a potvrdí Ježiša ako svojho Syna a sluhu. Petrovo vyznanie spred ôsmych dní tak spečatil Otcov hlas. Apoštolom zaznel odkaz a navyše aj rozkaz: „Počúvajte ho!“ (Je to ozvena na Dt 18,15 „Proroka, ako som ja, vzbudí ti Pán, tvoj Boh, z tvojho národa, z tvojich bratov; jeho počúvaj“). Teda už nie Mojžiša ani Eliáša, ale počúvať treba Ježiša, ktorý oboch mužov dejín spásy presahuje. O chvíľu na to po všetko oči učeníkov opäť vidia obyčajného Ježiša, ktorý rozhodne razí cestu v ústrety smrti do Jeruzalema.
Premena Ježiša môže premeniť aj nás: nechajme sa vyviesť do samoty s ním, dívajme sa na neho ako osláveného a zmŕtvychvstalého Pána. Takáto kontemplácia Božieho Syna nás imunizuje pred počúvaním zvodných hlasov okolo nás a v nás. Počúvajme ho dobre, nebojme sa ísť za ním až do konca… hoci vieme, že pod krížom miesto týchto troch apoštolov stáli tri odvážne ženy.
Pane, premieňaj nás v modlitbe, v askéze, v odpúšťaní, v sviatostiach a v konaní dobra, aby sme s tebou boli silní najmä vtedy, keď prídu kritické chvíle a nestratili ťa nikdy z dohľadu ako osláveného Božieho Syna.
Jozef Jančovič
