Vo februárovom čísle Biblických impulzov bol našim čitateľom vysvetlený prvý a najdôležitejší predpoklad duchovne užitočného a posväcujúceho čítania Svätého písma. Je to viera v inšpirovaný charakter Písma. S tým je spojená požiadavka pochopenia toho, čo inšpirácia, čiže vnuknutie Duchom Svätým v prípade Písma vlastne je. Najkrajšie a azda najvýstižnejšie je tento charakter Písma vysvetlený v konštitúcii Druhého vatikánskeho koncilu Dei Verbum 13. Tam sa inšpirácia vysvetľuje na podobnosti vtelenia Božieho Syna do ľudského tela, pričom aj Písmo sa chápe ako vtelenie Božieho Slova do ľudského napísaného slova, ktoré máme v Písme. Táto paralela sa dá rozlične rozvíjať, čím sa toto
chápanie inšpirácie Písma ešte viac prehlbuje.
Druhým krokom v snahe o dobré porozumenie Písma je úloha predstaviť si, ako asi texty Písma vznikali. S tým je spojená naša snaha o to, aby sme si predstavili myslenie inšpirovaného ľudského autora. Nazývame ho svätopisec. Každý autor ktorejkoľvek biblickej knihy Starého či Nového zákona mal pred sebou určitých adresátov, ktorým chcel odovzdať zamýšľané posolstvo, čiže Božie zjavenie a vo svojej mysli si predstavoval aj to, ako to urobí. Mal teda určitú predstavu, ktorú chcel premietnuť do posolstva svojej knihy.
Našou úlohou pritom je, aby sme sa – obrazne povedané – dostali do jeho mysle a sledovali postup jeho myšlienok. Podľa pápeža Pia XII. je najvyššou interpretačnou normou schopnosť vcítiť sa do mysle inšpirovaného autora. Teda naším cieľom pri snahe pochopiť biblický text je „vystopovať“ úmysel ľudského autora.
Tak napríklad úryvky v Liste Rimanom 7,14 – 8,39 tak, ako postupne nasledujú, sú krásnou ukážkou toho, ako Pavol riešil svoje otázky duchovného života a ako dôsledne ich aj uvádzal do svojho života. Je to ukážka úžasnej gradácie jeho vzťahu ku Kristovi: takto sa dostal od stavu duchovnej rozpoltenosti až k jasavému volaniu: Kto nás odlúči od Kristovej lásky?… Tak sa to dá objaviť na mnohých miestach Písma, či ide o evanjeliá alebo Pavlove listy alebo o akékoľvek iné texty v Starom alebo Novom zákone. Dokonca aj Žalmy sú takto prepojené a možno v nich nájsť určité súvislosti, ktoré nám pomôžu lepšie pochopiť ich posolstvo (tzv. konkatenácia žalmov). Pokúsme sa to objaviť v Písme a bude nám to slúžiť na duchovné obohatenie. Toto pravidlo kontextu je vlastným dôvodom toho, že učitelia duchovného života odporúčajú postupne čítať celé Sväté písmo na pokračovanie, aby sme tak mali širší prehľad o témach, ktoré presahujú krátke biblické úryvky.
Mons. Anton Tyrol
