1. čítanie: Joz 24,1-2a.15-17.18b
Dnešná nedeľa je v sérii – mohli by sme ich nazvať – „eucharistických“ nedieľ posledná a naznačuje to aj kombinácia čítaní: prvé čítanie a taktiež evanjelium stavia pred nás požiadavku voľby, dôsledky ktorej budú rozhodujúce. Jozue v závere svojej misie si zhromaždil izraelské kmene do Sichemu a pred nimi zhrnul celé dejiny spásy od Abraháma až po prítomnosť. Pri každej udalosti uvádza okolnosti, za ktorých ich Boh mocnou rukou zachránil. Pritom im položil rozhodujúcu otázku: Vyberte si, komu chcete slúžiť… A hneď dodáva tú krásnu vetu: Ja a môj dom, my budeme slúžiť Pánovi! (porov. verš 15). Aké len dôsledky mala táto veta v dejinách vyvoleného Božieho ľudu! Jozue takto obnovil zmluvu svojho ľudu s Bohom a touto obnovou zmluvy sa Kniha Jozue končí.
Eucharistická reč nie je len o chápaní, ale o nasledovaní! Ide tu o cestu časom a priestorom a na tejto ceste ako maják žiari Eucharistia. Aj my sa z času na čas máme výraznejším spôsobom zastaviť a skúmať vlastné myslenie a konanie vo vzťahu voči Bohu. „Eucharistické nedele“ nám svojou hlavnou témou môžu byť vynikajúcou príležitosťou k podobnej obnove nášho vzťahu k Bohu.
2. čítanie: Ef 5,21-32
List Efezanom je okrem iného známy tým, že prináša náuku o Cirkvi ako o tajomnom Kristovom tele. V ňom má každý úd svoje vlastné poslanie pre dobro celého duchovného organizmu. Apoštol Pavol je v tejto téme veľmi dobre zorientovaný, pretože táto predstavovala a pripomínala mu najdôležitejší moment jeho života, zjavenie pred Damaskom. Tam Pavol pochopil, že spoločenstvo kresťanov je Ježišovým tajomným telom.
Autor túto predstavu teraz ešte viac prehlbuje, keď hovorí o vzťahu Krista a Cirkvi ako o vzťahu ženícha a nevesty. Tento vzťah je krásny a plný lásky. Navyše, zdôrazňuje sa v ňom starostlivosť ženícha o nevestu, aby bola krásna a čistá, bez škvrny a vrásky, očistená kúpeľom znovuzrodenia… (porov. verše 26-27).
Tak, ako sa Kristus stará o svoju nevestu, podobne sa muži majú starať o svoje manželky a o svoje rodiny. A tak, ako sa Cirkev vinie vďačne k svojmu Ženíchovi, Kristovi, podobne aj ženy majú preukazovať úctu a lásku svojim manželom. Vzťah Ježiša Krista a Cirkvi je krásny model vznešených vzťahov aj medzi kresťanskými manželmi.
Evanjelium: Jn 6,60-69
Eucharistická reč Pána Ježiša v kafarnaumskej synagóge je jeho zásadným posolstvom, ktoré hovorí o voľbe človeka ísť za Božím slovom, ktoré človeka privedie až k sviatosti zjednotenia, a ňou je Eucharistia.
Je zaujímavé, že v celej Ježišovej eucharistickej reči sa viackrát spomína dôležitá teologická zásada, ktorá zaznela aj v tomto úryvku: Nik nemôže prísť ku mne, ak mu to nedá Otec (v. 65). Je to naozaj tak. Ježiš opakovane hovorí, že je potrebné uveriť. V dnešnom úryvku sa s touto kategóriou veľmi pracuje. Ježiš vedel, kto verí a kto nie… Na to, aby sme pochopili eucharistické tajomstvo v celom jeho posolstve, je potrebné veriť. A túto vieru dáva Otec tým, ktorí po tom túžia. Iba tak možno chápať a rozumieť.
V tomto zornom uhle rozumieme, prečo a v akom zmysle sa na konci eucharistickej reči hovorí o slovách večného života… (porov. verš 68). Petrovo vyznanie je krásne. On to vystihol: My sme uverili a spoznali… Tak by sme v závere po niekoľkých nedeliach uvažovania o eucharistickej reči Pána Ježiša mohli formulovať zásadu, že cez Slovo sa ide k sviatosti.
Usilujme sa veľa premýšľať o Ježišových slovách a prosme si od Boha dar viery. Tak sa aj nám ako Petrovi a ostatným apoštolom s týmto Božím darom dostane aj poznanie Ježiša ako Božieho Syna.
Mons. Anton Tyrol
