1. čítanie: Iz 22,19-23
V 1. čítaní sa spomína Sobna (správca kráľovského domu) a Eliakim (pisár). Boli to kráľovskí úradníci za čias kráľa Ezechiáša. Sobnu Pán zavrhol, pretože si počínal príliš sebavedome, neprávom si dal vytesať hrob na mieste, na ktoré nemal právo. Eliakim tu predstavuje predstavuje spravodlivého kráľovského úradníka, ktorému bude zverená moc kľúčov v Dávidovom dome. Možno to porovnať s úlohou, ktorú mal napr. Jakubov syn Jozef v Egypte. V texte sú spomínané mesiášske výrazy: moc kľúčov, trón slávy, dom svojho otca, otvoriť – zatvoriť (to znamená mať moc určovať normy)… Sú to kategórie, ktoré veľmi jasne pripomínajú mesiášske časy, najmä moc kľúčov v Cirkvi.
2. čítanie: Rim 11,33-36
Apoštol Pavol oslavnými vetami z dnešného druhého čítania končí špeciálny blok Listu Rimanom (kapitoly 9 – 11), v ktorom uvažoval o budúcnosti izraelského národa vo vzťahu k Ježišovi Kristovi. Hoci ho veľmi trápil odmietavý postoj vyvoleného národa v jeho časoch, predsa pozerá na jeho budúcnosť optimisticky a v závere svojich úvah vypovedal oslavné vety o Božej prozreteľnosti, ktorá sa prejavuje obdivuhodnou múdrosťou. Nevyspytateľné cesty Božieho vedenia dejín spásy sú pre Pavla dôvodom na oslavu Boha, ktorému nech je sláva naveky.
Evanjelium: Mt 16,13-20
Evanjelium 21. nedele cez rok približuje udalosť pri Cézarei Filipovej. Táto udalosť, všeobecne nazývaná „Petrovo vyznanie a prísľub primátu“, poslúžila Ježišovi na to, aby si urobil určitú previerku výsledkov svojho ohlasovania Evanjelia. Bolo to celkom na severe Svätej zeme. Opýtal sa teda apoštolov, čo hovoria ľudia o jeho pôsobení. Keď mu to zreferovali, potom sa obrátil priamo na apoštolov: A za koho ma pokladáte vy?
Ježišovo vystupovanie si mnohí židia viac alebo menej spájali s účinkovaním Jána Krstiteľa, Eliáša či Jeremiáša. Títo proroci sa vyznačovali veľkou horlivosťou za Božie veci, a preto aj vysokou mierou hodnovernosti. Takto to referujú Ježišovi učeníci svojmu Majstrovi. On sa však pýta aj na mienku apoštolov o ňom a o jeho účinkovaní. Vypovedal ju Peter: Ty si Mesiáš, Syn živého Boha. Pekne tu súvisia dva výrazy: Syn človeka * Syn živého Boha.
Ježiš teda nie je len mocný prorok, horlivý reprezentant Boží. On je Boh… Syn živého Boha… Ježiš plne potvrdil Petrovu odpoveď, pochválil za to Petra a poukázal na to, že pravdu o ňom možno získať iba vierou a tú zas môže darovať iba Boh. Telo a krv boli medzi Hebrejmi výrazy na označenie človeka v jeho krehkosti a vo všetkých obmedzeniach. Ľudská prirodzenosť sama ani nemá možnosť poznať Boha. Môže sa len otvárať pre Božie pôsobenie.
Pekná je tiež výmena charakteristík: Ty si Mesiáš…* Ty si Peter…
Moc zväzovať a rozväzovať tu veľmi presvedčivo zodpovedá moci otvoriť a zatvoriť z 1. čítania. Túto moc Ježiš prisľúbil Petrovi. Odovzdal mu ju až po zmŕtvychvstaní (Jn 21,15-19). Slová pekelné brány ju nepremôžu znamenajú uistenie o tom, že mocnosti zla nebudú mať reálnu silu postaviť sa proti Cirkvi a premôcť ju. V tomto uistení možno vidieť Ježišov plán na celý čas až do konca a tiež to, že Petra nahradia jeho nástupcovia s tou istou mocou, akú Ježiš prisľúbil a potom odovzdal Petrovi. Je to pre nás dostatočný dôkaz, že Ježiš pripravoval ustanovenie Cirkvi a v nej kľúčovú úlohu Petra. Záverečný Ježišov príkaz daný apoštolom, aby mlčali, je prekvapujúci. Ježiš sa však chcel vyhnúť nevhodným pokusom ľudí urobiť ho pozemským kráľom. Jemu išlo o nebeské kráľovstvo.
Mons. Anton Tyrol
