Prvé čítanie: Izaiáš 50, 4-7
Izaiášov pozorný učeník Božieho slova, prorok a učiteľ, učí ľudí pravej múdrosti. Práve on sa stáva predobrazom vľúdneho Krista, ktorý sa ani v najmenšom nevzpieral Otcovej vôli a neutekal pred zlobou ľudí. Ako bol Pánov služobník verný Bohu a poslaniu, ktoré prijal pre dobro ľudu a nenechal sa zlomiť utrpením, ponížením ani zdanlivým neúspechom, tak aj Ježiš sa v tej najtemnejšej hodine kríža opieral o istotu, že cieľom Božieho plánu je priniesť všetkým ľuďom spásu.
Druhé čítanie: List Filipanom 2, 6-11
Týmto prvokresťanským hymnom Pavol predstavuje Filipanom Krista ako nového Adama. On svojou pokorou a poslušnosťou až k tej najpotupnejšej smrti prichádza vykúpiť pyšnú neposlušnosť prvého Adama, ktorá celé ľudstvo uvrhla do hriechu a smrti. Adam si chcel ukoristiť božskú prirodzenosť, naopak Kristus sa jej nepridŕžal (v doslovnom preklade si ju neukoristil), naopak prijal prirodzenosť každého jedného z nás, aby nás zachránil.
Pašie podľa Lukáša: Lk 22,14 – 23,56
Texty o umučení Pána poznáme asi najlepšie. No cirkev nám každý rok ponúka prehľad o Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaní podľa iného synoptika. Tento rok podľa Lukášovho evanjelia, ktoré je menej symbolické ako Jánovo a teologicky viac prepracované ako podľa Matúša či Marka. V popise umučenia je tretí evanjelista delikátnejší, aj s niektorými špecifickými detailmi. Ježišovo utrpenie popisuje fyziologicky presnejšie, zrejme sa lepšie vyznal v telesnej stavbe človeka. Často kusé vyjadrenia Marka jemne dovysvetľúva, dopracúva jeho strohé vetné skladby, aby boli najmä pre kresťanov z pohanstva zrozumiteľnejšie.
Lukáš aj citovo dokresľuje atmosféru Poslednej večere slovami, že Ježiš po nej veľmi túžil. Nerozoberá konanie zradcu a zjemňuje aj Petrovu odpoveď na predpoveď zapretia z úcty k jeho úradu. Dokonca píše o tom, že Ježiš sa modlí za neho. Evanjelista nespomína ani rozutekanie sa učeníkov po jeho zajatí. Napriek tomu, že je zanietený pre chudobu, v tejto chvíli ponúka Ježišov apel vziať si všetko, lebo jeho situácia sa vyostruje.
V Getsemani Lukáš ako jediný štyri krát spomína modlitbu, dokonca sa uňho Ježiš modlí na kolenách a iba on spomína jeho potenie sa krvou. Ježišovo vnútorné utrpenie opisuje natoľko vystupňované, že ho musí posilniť anjel. Len u neho sa Ježiš bráni proti Judášovmu falošnému bozku otázkou, keď ho s ním prišli vojaci zajať. A iba on spomína, ako Ježiš uzdravuje odťaté ucho veľkňazovho sluhu.
Jediný Lukáš svedčí podrobnejšie o trojnásobnom Petrovom zapretí. No zborenie chrámu a jeho vystavanie za tri dni, z ktorého ho veľrada obviní, z ohľadu na neznalcov židovského prostredia nespomína. Predstaviteľ rímskeho práva, Pilát, u Lukáša nenachádza na Ježišovi nijakú vinu. No iba u neho je Ježiš aj pred Herodesom, o ktorom zrejme jeho čitatelia mohli počuť. Korunovanie tŕním Lukáš vynecháva pre jeho potupnosť. Verný prítomnosti žien v evanjeliu ako jediný spomína plačúce ženy na Ježišovej ceste s krížom.
U Lukáša sa Ježišovi neposmievajú celé zástupy, ale iba poprední mužovia a vojaci. Jeho akcent na Božie milosrdenstvo potvrdzuje aj Ježišova prosba o odpustenie na kríži. Jednak tým, čo ho ukrižovali, ako aj kajúcemu lotrovi, ktorého sebakritiku spomína iba on. Miesto Ježišovho výkriku opustenosti dáva prednosť jeho odovzdanosti: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.“ Celá scéna Ježišovho ukrižovania je v Lukášovi predstavená až tri krát ako to najpôsobivejšie divadlo v dejinách.
sr. Dagmar Králová
