Prvé čítanie: Sk 10,34a.37-43
Prvé čítanie Veľkonočnej nedele pochádza z reči apoštola Petra v dome stotníka Kornélia
v Cézarei prímorskej pri príležitosti Kornéliovho obrátenia. Ide o jednu z kerygmatických rečí
Skutkov apoštolských. Petrova reč je podnetom pre zostúpenie Ducha Svätého na pohanov
reprezentovaných domácnosťou stotníka Kornélia (Sk 10,44-48), čo predstavuje paralelu
k zostúpeniu Ducha Svätého na apoštolov v Jeruzaleme v Sk 2. Obsahom Petrovej reči je
rekapitulácia Ježišovho života tak ako ho predstavuje Lukášovo evanjelium. Ježiš bol Mesiáš,
ktorý svoju činnosť začal po Jánovom krste a ktorého Boh pomazal svojím Duchom, čo je
narážka na Ježišov krst, počas ktorého naňho zostúpil Duch Svätý. Jeho činnosť – najmä
uzdravenia a exorcizmy – boli demonštráciou Otcovej prítomnosti v ňom a pri ňom. Ježiš konal
vďaka tomu, že bol obdarený Otcovou mocou. Záver Ježišovho života bol poznačený dvoma
kontrastnými akciami: ľudia ho síce zavesili na kríž, ale Boh ho vzkriesil. Tento kontrast –
ukrižovanie ľuďmi a vzkriesenie Bohom – je schéma, ktorá sa viackrát opakuje v Skutkoch.
Vyjadruje, že Boh dokázal zvrátiť to, čo spôsobila ľudská zloba jeho Synovi. Po vzkriesení sa
Ježiš zjavoval učeníkom, ktorí sa stali jeho svedkami. Ich úlohou bolo ohlasovať, že odpustenie
hriechov môže človek nájsť vo vzkriesenom Ježišovi. Peter v tejto reči ohlasuje najdôležitejšie
aspekty Ježišovho života a jeho spásny význam.
Druhé čítanie: Kol 3,1-4
Druhé čítanie predstavuje začiatok tzv. etickej sekcie v Liste Kolosanom. Pavol tu
preberá najmä motív spojenia s Kristom, ktorý rozvinul v predchádzajúcej kapitole. Apeluje na
Kolosanov, aby im pripomenul, že ich život je úzko spätý s Kristom. Poukazuje na ich minulosť
– vďaka viere aj oni vstali s Kristom z mŕtvych; pripomína ich prítomnosť – teraz je ich život
s Kristom ukrytý v Bohu; a upriamuje ich pozornosť aj na budúcnosť – pri Kristovom návrate sa
oni zjavia s ním. Opakovaním spojení s využitím predložky „s“ Pavol zdôrazňuje prepojenosť
Kolosanov s osudom Krista. To, čo patrí jemu, patrí aj im. Novinkou Pavlovej pasáže je dôraz,
že vďaka viere kresťania už participujú na Ježišovom vzkriesení. Tomu má zodpovedať aj ich
konanie – majú sa v myslení orientovať na nebo, kde sedí po Otcovej pravici Kristus, s ktorým
sú oni osobne spojení.
Evanjelium: Jn 20,1-9
Jánova správa o Ježišovom vzkriesení začína epizódou objavenia prázdneho hrobu,
podobne ako v synoptických evanjeliách. Hlavnými hrdinami sú Mária Magdaléna, milovaný
učeník a Peter. Mária Magdaléna prichádza k hrobu ako prvá, ale nerozumie prázdnemu hrobu
a myslí si, že Ježišovo telo ukradli. Jej nevedomosť symbolizuje tma, počas ktorej prichádza
k hrobu. Na základe jej správy sa vyberajú k hrobu Peter a milovaný učeník. Rýchlejší beh
milovaného učeníka vyjadruje jeho väčšiu lásku k Ježišovi a zanietenie za neho. Pri inšpekcii
prázdneho hrobu objavia apoštoli poukladané pohrebné plachty a šatku z Ježišovej hlavy.
Poriadok, ktorý v hrobe panuje, vylučuje, že by šlo o krádež. Na rozdiel od Synoptikov,
v Jánovi sa v hrobe nenachádzajú anjeli – tí sa objavujú až v následnej perikope – ale len šaty,
ktoré vyjadrujú nasledovnú skutočnosť: Ježiš tu nie je. Šaty tak majú funkciu podobnú anjelom:
ohlasujú Ježišovu neprítomnosť v hrobe. Šaty sú v Jánovi symbolom Ježišovho vzkriesenia,
akoby nemými svedkami, ktorí v skutočnosti hovoria, že Ježiš vstal. Pre milovaného učeníka
stačí pohľad do prázdneho hrobu na to, aby uveril v Ježišovo vzkriesenie. Aj tým prevyšuje
Petra. Milovaný učeník identifikuje prázdny hrob a šaty v ňom ako znamenie Ježišovho
vzkriesenia.
Juraj Fenik
