1. čítanie: Dan 7,13-14
Kniha proroka Daniela patrí medzi prorocké knihy, ale má mnohé apokalyptické prvky a obrazy. Dnešný úryvok prináša vznešený opis súdu. Ústrednou postavou je Starec dní, čiže Boh. Ten odňal moc rozličným pozemským mocnostiam, ktoré v tomto opise symbolicky vystupujú ako rozličné zvieratá. Im bola odňatá moc a určená dĺžka života na istý čas…
Potom bol pred Starca dní privedený Syn človeka. To je mesiášsky titul, ktorý používal aj Pán Ježiš. Jemu bola v opisovanej scéne odovzdaná vláda a kráľovstvo. Jeho vláda je večná a kráľovstvo nikdy nezanikne.
Tomuto výjavu sa dá ľahko rozumieť. Dnešná slávnosť má práve tieto črty a túto náplň. Chce nám povedať, že Ježiš Kristus už nebude prekonaný nikým a ničím, pretože Ježiš daroval seba samého ako Boh aj ako človek. Nikto nemôže darovať viac ako seba samého, ako daroval Ježiš Kristus. Preto je Kráľom celého stvorenia. Dvojnásobné amen, ktoré sme v tomto čítaní počuli, má za cieľ vyvolať v nás nielen nezaujatý súhlas, ale ich cieľom je vyvolať v nás angažovaný súhlas, teda rozhodnutie vnútorne sa stotožniť s tým, k čomu sa svojou vierou hlásime.
Slávnosť Krista Kráľa nie je nostalgiou za minulosťou, keď krajinám a národom vládli králi alebo cisári, ale je to oslava faktu, že Božie zjavenie vzhľadom na náš život v Ježišovi Kristovi dosiahlo svoj vrchol a že celý svet definitívne patrí Ježišovi Kristovi.
2. čítanie: Zjv 1,5-8
Záverečná kniha celého Svätého písma nám na poslednú nedeľu cirkevného roka predstavuje vrcholne vznešenú scénu, ktorú autor tejto knihy, sv. Ján, videl v nebi. Svätopisec nás touto scénou uvádza do sveta mnohých obrazov, symbolov, odkazov a rozmanitých výjavov, ktoré nie je ľahké rozumieť a vyznať sa v nich.
Celá Kniha Zjavenia svätého apoštola Jána je totiž zložitou kompozíciou obrazov a symbolov a všetky ich zjednocuje obraz Baránka, ktorý zvíťazil. Tento obraz dáva zmysel a poskytuje kľúč pre porozumenie aj ostatných výjavov. Takže všetky možno vysvetľovať vo svetle tohto základného obrazu.
O Ježišovi ako Božom Baránkovi, prvorodenom z mŕtvych, hovoria aj tie obrazy, ktoré vystupujú v dnešnom čítaní. Viaceré predchádzajúce nedele v rámci druhého čítania prinášali úryvky z Listu Hebrejom, ktorý vysvetľoval podstatu Ježišovho kňazstva. V dnešnom úryvku máme akoby pokračovanie tejto témy, keď sa tvrdí, že Ježiš urobil z nás Kráľovstvo kňazov pre svojho Boha a Otca. My sa vlastne tou istou schopnosťou – ponúknuť Bohu seba samého – môžeme pripojiť k Ježišovej kráľovskej a kňazskej službe.
Touto schopnosťou zvíťazil Ježiš a tou istou schopnosťou – v našej ľudskej miere – môžeme mať účasť na Ježišovom víťazstve.
Evanjelium: Jn 18,33b-37
Evanjeliový úryvok je z Ježišovho procesu pred Pilátom. Rozprávajú sa spolu o Ježišovom kráľovstve. Pilát má na mysli iba pozemské kráľovstvo zaistené mocou, vojskom a politickým vplyvom garantovaným u rímskeho cisára.
Ježiš však hovorí o inom kráľovstve, o ktorom je Pilát ochotný diskutovať. Ich rozhovor potom pokračuje témou pravdy a my si uvedomujeme, že Ježišovo kráľovstvo je kráľovstvom pravdy a spravodlivosti, lásky a pokoja. Toto sú základné piliere Božieho kráľovstva a nie vojsko ani politický vplyv či moc.
K týmto hodnotám smeroval náš liturgický okruh slávení, toto sme mali možnosť pochopiť a osvojiť si počas slávení jednotlivých tajomstiev liturgického roka. Náš liturgický okruh sa dnes uzatvára a vrcholí sviatkom Ježiša Krista, Kráľa vesmíru. Dôležité je vnútorne sa stotožniť s celou Božou pedagógiou, ktorá sa nám postupne odkrývala, aby nás vnútorne obohatila a lepšie pripravila na život, ktorý nás čaká vo večnosti.
Mons. Anton Tyrol
