Prvé čítanie Sir 27,5-8
Téma múdroslovnej state je ľudská reč a slovo odhaľujúca srdce. Stať pozostáva zo troch prísloví v podobe prirovnania a posledný verš je napomenutím pred unáhlenou chválou. Reč je skúšobným kameňom kvalít človeka (v. 8) a človek sám zodpovedá za to, ako uvažuje a hovorí. Reč odhaľuje naše vnútro človeka a je priamym dôsledkom kultivácie srdca a mysle. Kríza a súženie odhalí spravodlivosť primárne viazanú na reč, ako pec preverí výrobky hrnčiara (v. 6). V napätých časoch covidu a teraz vojny, keď preniká do slov a sŕdc zlo nenávisti, nedôvery Bohu, nerozlišovania dobra a zla, zlo lží a prekrúcania pravdy, je treba sa brániť! Vážme slová vyjadrené ústne alebo písomne. Hlúpe a nenávistné slová sa nedajú stiahnuť. Ježišova pravda musí víťaziť v nás, ktorí sme mu uverili, aby jej ovocie prospievalo svetu a našim blížnym.
Druhé čítanie 1 Kor 15,54-58
Svätý Pavol v Prvom liste Kor riešil chaos cirkevný (kap. 1-4), morálny (5-11), liturgický (12-14) a nakoniec teologický chaos ohľadom zmŕtvychvstania (kap. 15). Cez obraz sejby zrna načrtol reálnosť vzkriesenia človeka. Na naším životom visí tieň porušiteľnosti a smrteľnosti. Ale až Ježišovo vzkriesenie nám dáva nádej na nesmrteľnosť a večný život v spoločenstve s Bohom. V Bohu niet smrti a rozpadu. A tak smrť nemá posledné slovo, jej ostňom je hriech. Víťazstvo prináša Kristus, v ktorom je už položený základ. Jeho smrť a zmŕtvychvstanie prekonali smrť aj jej osteň – hriech (Rim 7,7-25). To nás zaväzuje aktívne sa zúčastňovať na „Pánovom diele“, čiže na jeho ohlasovaní a oslavovaní vo všetkom.
Evanjelium Lk 6,39-45
Tieto Ježišove slová z Reči na rovine (6,17-49) sledujú múdroslovnú tradíciu. Ježiš hovorí v prísloviach a podobenstvách. Podobenstvá sú rozvinutými prirovnaniami odpozorovanými zo života a prírody a prinášajú svieži pohľadom na bežné skutočnosti. Svojím dialekticko-argumentatívnym postupom poskytujú určité hodnotenie, ktoré má poslucháč aplikovať na svoju situáciu. Ježiš tu kriticky rieši otázku, ako sa dá spoznať náboženský vodca a oprávnenosť jeho nároku viesť iných? Dáva odpoveď v dvoch smeroch: pre tých, čo vedú a nárokujú si byť učiteľmi (v. 39-42) a pre tých, čo sú vedení (v. 43-45). Kto chce viesť iných, nesmie byť slepý, ale učenlivý a až keď bude mať jasný pohľad a čisté srdce, môže viesť iných. Ježiš odvážne varuje vodcov pred pokrytectvom. Prvá otázka „Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš?“ sa usiluje odviesť pohľad od bratovho zlyhania a doviesť človeka k poznaniu svojho zlyhania. Pre slovo brvno má gréčtina slovo dokos, čo je konštrukčný prvok, na ktorom všetko stojí. V druhej otázke so zreteľom na vlastné zlyhanie: „Ako môžeš povedať svojmu bratovi: “Brat môj, dovoľ, vyberiem ti smietku, čo máš v oku,” keď vo svojom vlastnom oku brvno nevidíš?“ Ježiš zamedzuje ľahkovážnej a falošnej náprave brata a povzbudzuje vodcu k pokornej náprave seba samého. Ten čo vedie iných musí byť „dobrý človek“ (6,45). Taký sa spozná podľa skutkov a slov, ako sa spozná strom podľa ovocia. Ježiš kladie obraznou rečou jasný dôraz na to, že každý z nás je zodpovedný za stav a vývoj svojich názorov a postojov, teda za stav a očistu svojho vnútra a i za svoju vieru – jej ovocie a vonkajšie prejavy. Zvláštnym spôsobom sa to týka tých, čo vedú ostatných: kňazov, politikov, učiteľov a rodičov.
