-
čítanie: 1Sam 26,2.7-9.12-13.22-23
Saul bol prvým kráľom ľudu Izraela (1Sam 8–12). Na túto úlohu ho pomazal prorok Samuel podľa Pánovho pokynu a ako odpoveď na túžbu ľudu. Saul však čoskoro stratil priazeň Pána (15,10-11) a za kráľa bol zvolený nový muž: mladý Dávid (16,1-13). Po pamätnom víťazstve nad Goliášom (kap. 17) sa Dávidovi dostalo veľkého uznania od časti národa, čo v Saulovom srdci prebudilo žiarlivosť. Od tej chvíle sme v príbehu Prvej knihy Samuelovej svedkami vĺn prenasledovania Dávida zo strany Saula. Dávid musí pred násilníckym Saulom ujsť, aby si zachránil život. S malou skupinou verných mužov sa stane utečencom.
Dnešné prvé čítanie predstavuje epizódu zo Saulovho prenasledovania Dávida. Odhaľuje hĺbku Saulovej posadnutosti, keď zhromaždí značnú silu tritisíc mužov, aby zlikvidoval svojho domnelého nepriateľa. Boh však umožní, že Dávid a jeho pomocník Abisai v noci, bez toho, aby boli spozorovaní, vstúpili do Saulovho tábora. Stojac nad spiacim Saulom, Dávid má príležitosť na pomstu. Abisai dokonca dáva hlas tomuto zjavne jasnému riešeniu odkazujúc na Boha: „Boh dnes vydal tvojho nepriateľa do tvojich rúk“. Dávid však odolá pokušeniu, ktoré by znamenalo len pokračovanie násilia. Volí si rešpekt pred „Pánovým pomazaným“ v dôvere, že Pán sa postará. Saulov život je v Božích rukách, nie v jeho. Dávid je už tiež pomazaný a tým, že odmieta cestu násilia, predstavuje iný spôsob uplatňovania moci.
Príbeh vzatej kopije a krčahu na vodu umožňuje následnú konfrontáciu so Saulom, pričom je medzi nimi „veľká vzdialenosť“. S najväčšou pravdepodobnosťou nie len v priestore, ale aj v ich prístupe. Dávid opäť vyjadruje svoju dôveru v Boha, keď hovorí: „Pán odplatí každému podľa jeho spravodlivosti a vernosti“. Ušetrenie života kráľa, ktorý bol vydaný na jeho milosť a nemilosť, to potvrdil. V danej situácii Dávid si nenárokoval na to, čo patrí iba Bohu: byť Pánom nad životom iných.
-
čítanie: 1Kor 15,45-49
V druhom čítaní pokračuje Pavlova argumentácia o vzkriesení veriacich, ktorá sa tiahne celou 15. kapitolou Prvého listu Korinťanom. Pavol predtým použil obraz siatia do zeme (v. 42-44), v rámci ktorého dochádza k premene. Semeno, ktoré vyklíči, je to isté a predsa niečím podstatným nové. Podobne existuje kontinuita a diskontinuita medzi tým, čím sme teraz, a tým, čím budeme, keď budeme úplne s Kristom. Kontinuita je vyjadrená skrze naše telo: seje sa ako telo a bude telom – samozrejme už osláveným – i pri vzkriesení.
Dnešný úryvok popisuje prvok diskontinuity. Na tento účel Pavol rozvíja paralelu medzi „prvým človekom, Adamom“ – čiže človekom „zo zeme“ (ako to vyjadruje jeho meno) – a „posledným Adamom“ alebo „druhým človekom […] z neba“, ktorým je Kristus. Posledný alebo druhý Adam je Pavlovým obľúbeným titulom pre Ježiša. On prijal pozemskú existenciu, aby ju prostredníctvom svojho vzkriesenia otvoril pre novosť večného života. Preto ponorení v ňom skrze krst dosiahneme, po dočasnej pozemskej existencii v tele, plnosť nebeskej. „Ako sme nosili obraz pozemského, tak budeme nosiť aj obraz nebeského“, čiže Krista. Boh, ktorý do nás „vdýchol“ fyzický život, zavŕši svoje dielo v nás (porov. Flp 1,6) plnosťou života skrze Krista v nebi.
Evanjelium: Lk 6,27-38
V evanjeliovom úryvku sa, spolu s učeníkmi, stávame priamymi poslucháčmi Ježišovej „reči na rovine“: „Vám, ktorí ma počúvate, hovorím“. Táto reč – ktorá nachádza paralelu v obsažnejšej „reči na vrchu“ (porov. Mt 5–7) – predstavuje základné postoje Ježišových učeníkov a možno ju považovať za „jadro“ Ježišovho posolstva.
Ježiš vyzýva tých, ktorí počúvajú a poslúchajú jeho slovo, aby konali inak ako zvyknú ostatní. Vo svete „hriešnikov“ – Ježiš tým označuje bežný postoj padnutej ľudskej prirodzenosti – je „normálne“ nemilovať svojich nepriateľov, nerobiť dobro tým, ktorí človeka nenávidia, nežehnať tým, ktorí ho preklínajú, nevychádzať v ústrety tým, ktorí ho využívajú. Robiť ináč nie je bežný spôsob. Ale musí to byť spôsob Ježišovho učeníka. A Ježiš vyslovuje prinajmenšom tri dôvody, prečo konať týmto novým spôsobom. Ide o tri výroky.
Prvou motiváciou konať inak a neodplácať násilie za násilie alebo nespravodlivosť za nespravodlivosť je otvoriť novú cestu vo vzťahoch. „Ako chcete, aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im!“ Tú druhú motiváciu nájdeme na konci úryvku a vyzýva k štedrosti, pretože tá bude odmenená. „Lebo akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám“. Napokon, tretia motivácia má najväčšiu váhu a nachádza sa v centrálnej časti. Spája konanie učeníka s konaním Boha Otca a ako výhodu ponúka status Božích detí. Boží láskavý spôsob, ktorý preukazuje aj nevďačným a zlým, sa má stať postojom každého veriaceho: „Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec“. To je vlastný spôsob nasledovania Ježiša, pre ktorého kritériom bolo žiť a konať podľa vôle Otca.
Marek Vaňuš SVD
