Komentár k textom na 2. adventnú nedeľu cez rok „B“

Prvé čítanie: Iz 40,1-5.9-11

Toto Izaiášovo proroctvo sa uskutočnilo, keď perzský kráľ Kýros dovolil Židom, násilne presídleným do Babylonu, aby sa vrátili do svojej vlasti. Hlavným posolstvom úryvku je príchod Boha: „Hľa, Pán, Jahve prichádza“  (v. 10). Izaiáš predstavuje Pána ako obetavého pastiera, ktorý berie ohľad na možnosti každého člena stáda a zachraňuje tých, ktorí stratili všetky nádeje.
V skutočnosti iba Pán Boh môže naozaj potešiť srdce človeka, ale v Izaiášovi dostávajú ľudia úlohu, aby túto útechu z Božieho príchodu ohlasovali ďalej (v. 1-2). Každý, kto sa stáva týmto hlásateľom, musí vo svojom srdci nechať rozhorieť takú pastiersku lásku ako má Boh k svojmu ľudu. Potom bude môcť hovoriť k srdcu svojho ľudu, živo sa ho dotknúť.  Božiu útechu však potrebuje ľud nielen na to, aby sa vydal do Jeruzalema, ale predovšetkým aby sa odhodlal na cestu vnútorného obrátenia.

Druhé čítanie: 2 Pt  3,8-14

Petrove slová v tomto liste sú odpoveďou na znepokojivé pochybnosti niektorých kresťanov ohľadom času slávneho príchodu Pána. Osvetľuje im, že očakávanie Ježišovho príchodu nie je otázkou množstva dní alebo storočí, ale kvality času, ktorý bol daný každému z nás. Boh nevníma čas človeka ako súčet dní jeho života, ale mu dopriava čas milosti určený na jeho obrátenie. Jeden deň znamená jediný čas, ktorý je treba naplniť snahou o svätú vernosť voči Bohu.  A všetky dni, ktoré Boh darúva človeku sú určené na jeho obrátenie. I následné kozmické obrazy potvrdzujú, že Boh z tohto sveta odstráni všetko zlo, celkom ho obnoví a nastolí nové životné podmienky, ktoré tak túžobne očakávame: nové nebo a novú zem.

Evanjelium: Mk 1,1-8

Podľa tohto hutného Markovho prológu správne pochopiť evanjelium sa dá len na základe neustáleho rozjímania Božieho slova Starého zákona, lebo je jeho konkrétnym dovŕšením. Marek cituje slová proroka Izaiáša o tom, že je nutné pripraviť cestu, ktorá vedie od Boha k jeho ľudu a späť k samému Bohu.
Iný veľmi autentický prorok, Ján Krstiteľ, ukazuje ľudstvu novú cestu s možnosťou opravdivého obrátenia. Ľudia, ktorí vyšli za Jánom Krstiteľom a prijali jeho posolstvo sa stávajú novým Božím ľudom, podobne ako keď Izrael vyšiel z Egypta. Aj oni sa vydali na cestu púšťou, tam, kde z úst Jána Krstiteľa zaznelo Božie slovo, aby sa ním nechali obnoviť. Na prvý pohľad sa slová Jána Krstiteľa s jeho odporúčaniami nezdajú povzbudzujúce, ani jeho kajúci život, ktorý je kritikou nášho životného štýlu. No potreba obrátenia nebola jeho hlavným posolstvom. Najdôležitejšie, čo Ján chcel povedať, bolo ohlásenie príchodu Mesiáša. A celkom osobitne krstu, čiže ponárania sa do Ducha Svätého, ktorý je Utešiteľom par excellence.
Všetky čítania druhej adventnej nedele majú spoločnú metaforu cesty. No prvú cestu k človeku robí Boh sám. Ako neváhal prísť medzi nás v Ježišovi, podobne nebude váhať so svojím príchodom ani na konci čias. Ani dnes neváha prísť do osobného života každého z nás. Dôležité nebude koľko mu prejdeme v ústrety, ale to, aby sme boli na tejto ceste, ceste lásky. A k tomu potrebujeme povzbudenie i útechu Božieho slova.

sr. Dagmar Kráľová