Prvé čítanie Izaiáš 6,1-2a.3-8
Tento úryvok z Izaiáša hovorí o jeho povolaní. Udalosť sa odohráva v Jeruzalemskom chráme a je príkladom prorokovho hlbokého zážitku viery. Izaiášove slová odhaľujú nesmiernu svätosť a slávu Božiu, ktorá presahuje každú ľudskú veľkosť a moc. Zároveň aj prorokovu pokoru, vedomie vlastnej hriešnosti, spolu s veľkodušnou poslušnosťou na Božiu výzvu. Izaiáš je pripravený na poslanie od Boha a odpovedá: „Hľa, tu som, pošli mňa!“
Druhé čítanie: 1. list Korinťanom 15, 1-11
Tento Pavlov úryvok reaguje na pochybnosti Korinťanov o skutočnosti Kristovho vzkriesenia. Ich dôsledkom je nielen ohrozenie pravosti viery, ale aj jednoty cirkvi. Preto im Pavol taktne predkladá všetky jemu dostupné svedectvá apoštolov o tom, že Ježiš naozaj vstal a opustil hrob. Pre Pavla je Ježišovo zmŕtvychvstanie jadrom našej viery. Podľa neho iba ono dáva zmysel všetkému čo sme a čo robíme. A preto túto udalosť, na ktorej stojí naše kresťanstvo, nepotvrdzuje iba apoštolská tradícia, ale aj svedectvo kresťanských spoločenstiev a všetkých opravdivých Ježišových učeníkov i dnes.
Evanjelium: Lukáš 5, 1 – 11
Boh loví v hĺbkach
Lukáš v tomto úryvku elegantne zjednocuje opis kraja, kde Ježiš začal svoje verejné účinkovanie i najčastejšie pôsobil, ďalej zázračný rybolov a povolanie Petra s ostatnými učeníkmi.
Kreatívny Ježiš nastupuje na loďku nie preto, aby získal od tlačenice v zástupe odstup, ale aby ho všetci lepšie videli a počuli – lebo vodná hladina je prirodzený zosilňovač zvuku. A zrejme aj preto, aby si jeho poslucháči tiež mohli sadnúť, keďže jeho vyučovanie bude na dlhšie.
Okrem zástupov Ježiš stíha pripravovať aj svojich učeníkov. Veď čo zostane z teórie, ak by im chýbala viera?! Preto ich formuje aj vlastnými postojmi. Čím je u Jána svadba v Káne, to je u Lukáša zázračný rybolov: učeníci mu potrebujú uveriť skrz-naskrz. Obe rozprávania predchádza trápny nedostatok, ktorý sa zavŕši naplnením nádob či lodí s hojnosťou vína i rýb. Podobných udalostí sa mohlo stať i viac.
Ježiš vedie svojich najbližších učeníkov príslovečným „zájdi na hlbinu“. Tieto slová budú v zhode so stavaním domu na skale, či Cirkvi na Petrovi – Skale. Hoc je Peter ešte začiatočník, spontánne sa stáva hovorcom parťákov, lebo Ježiš je na jeho lodi. Mal tri dôvody pre odmietnutie lovenia: bezprostrednú skúsenosť, že ryby sa niekam vyparili; potom fakt, že bol deň a ryby sa majú loviť v noci a napokon prácne očistené siete, ktoré práve dali do poriadku. No už vtedy sa vedel odpútať od svojho každodenného majstrovstva a zlomiť svoje „ja“. Spolu s jeho úprimnosťou, keď dokázal hneď zanechať nielen loď, rodinu, ale všetky svoje doterajšie istoty. Lebo keď všetko zanechal, našiel nielen to, čo opustil. Ó, svätá ochota plniť Božie vnuknutia, aká si plodná!
Ako Izaiáš, Peter a jeho spoločníci, aj my sme volaní stavať svoje osobné povolanie, svoj krst na skale, v hĺbkach. No v hlbokom uvedomovaní si všetkého sa nás ľahko zmocní – podobne ako Petra – hrôza. Lebo v hĺbkach ľahšie prečítame svoju biedu i Boží majestát. Ale len v nich môžeme započuť to prevzácne Božie „neboj sa“. S uistením, že odteraz už bude pre Božie kráľovstvo plodné všetko. Každá i najmenšia snaha, najprofánnejšia práca či utrpenie. Veď povolanie Božie neomylne prináša úrodu. Nie pre osobnú snahu, pracovitosť alebo nápaditosť, ale z Božej milosti.
sr. Dagmar Kráľová
