Prvé čítanie: Gn 15,1-6; 21,1-3
V tomto čítaní si Abrahám s horkosťou v srdci sťažuje Bohu, že nemá žiadneho potomka. Pán, ktorý vidí do jeho srdca ho nechá vysloviť svoj najhlbší žiaľ a vzápätí mu sľubuje syna. Izáka, ktorý bude prvým starozákonným obrazom svätého potomstva. Tým pre rodičov najnežnejším a najrukolapnejším dôkazom Božej priazne. Okrem obrazu hviezd na nebi, ktorému pripodobňuje hojnosť Abrahámovho potomstva, Pán svoj prísľub potvrdzuje aj návrhom zmluvy s ním. Abrahám ako malý človek bezvýhradne prijíma zmluvu s veľkým Bohom. Je mužom viery, ktorý svoju dôveru celkom vložil do Boha. Spolu so Sárou ukazujú na to, že v živote veriacich tým jediným potrebným je viera v Pána.
Druhé čítanie: Hebr 11,8.11-12.17-19
List Židom dopĺňa a zároveň akoby završuje pohľad Knihy Genezis na Abraháma. Príbeh tohto patriarchu je v ňom do hĺbky premeditovaný a umiestnený do nádherného chválospevu o viere. Abraháma označuje ako vetchého starca, ktorý pri svojej veku primeranej slabosti obetuje Bohu to, čo získal úplne mimoriadnym spôsobom. To najdrahšie čo v Izákovi má. Nielen Bohom prisľúbeného svätého a milovaného syna, ale aj záruku, ten najkonkrétnejší dôkaz Božej vernosti. Tak nám pred očami modeluje, čo robí s človekom viera. Pravdu, že viera je tou najplodnejšou skutočnosťou v našich životoch.
Evanjelium: Lk 2,22-40
Čítania z dnešného sviatku sú spojené nielen východom z rodného kraja, ale predovšetkým radosťou z nového potomstva – od Abraháma až po Jozefa s Máriou. Červenou niťou ich života je viera. Počnúc Sárou, ktorej Pánov anjel prvej povedal, že Bohu nič nie je nemožné (Gn 18,14). Uveril mu totiž nielen Abrahám, ale aj ona. A ich radosť bola dvojnásobná, lebo Bohom požehnaný potomok prišiel nielen po celoživotnej neplodnosti, ale aj keď už obdobie plodnosti mala za sebou.
Rovnaká radosť presvitá aj pri novej Sáre – Alžbete, ktorá bola takisto dvojnásobne neplodná – telom i vekom. Podobná radosť však srší aj z Márie, ktorá – podľa zvyklostí tej doby – sa na obdobie svojej plodnosti iba pripravovala. Ona, ktorá muža nepozná, uverí anjelovi, že bude plodná aj bez telesného potvrdenia.
Všetci stáli tvárou v tvár ľudským nemožnostiam. Všetky tri ženy spolu s Abrahámom i Jozefom či Zachariášom nám potvrdzujú, že najväčšia, pravá a trvalá radosť sa rodí až z viery – z naplnenia Božích prisľúbení. Aj keď ich možno ešte celkom nevidia, alebo keď majú len podobu bezmocného dieťaťa. Toto Božie prisľúbenie však neostane iba pri nežnom pohľade na batoľa. Zavŕši sa nielen krvavou obetou – v prípade Božieho syna na tom istom mieste, na ktorom Abrahám obetoval toho svojho – ale i vierou vo vzkriesenie obetovaného dieťaťa.
Cirkev nám na pozadí týchto svätých rodín predkladá uvažovanie o tých našich. Najmä dnes rodinu ohrozuje celý rad vážnych problémov: regulácia pôrodnosti, rozpadnuté manželstvá, zabíjanie nenarodených, ekonomické problémy, prílišné miešanie sa štátu do výchovy detí a pod. Tvárou v tvár tejto situácii musíme svojím postojom znovu a znovu potvrdiť, že základom rodinného života je vzťah medzi manželmi, ktorý má pre kresťanov sviatostný charakter. A aj keď nie svojim priamym svedectvom, tak všestrannou podporou a pomocou.
sr. Dagmar Kráľová
