FAKTICKÉ NASLEDOVANIE JEŽIŠA OSLOBODZUJE ČLOVEKA
V dnešnej stati Ježiš nie je ale vôbec „seeker-friendly“, t. j. priateľský k hľadajúcim, ale im kladie podmienky nasledovania. Jeho cieľom nebolo vyhrať súťaž popularity a ani získať ľudí pre Božie kráľovstvo pomocou psychologických trikov či lákavých sľubov. Kráčanie za ním osvetlí v sérii troch výrokov (v. 26-27.33) a dvoch podobenstiev (vv. 28-32). Reč znie na ceste do Jeruzalema, na ktorej Ježiš veľmi intenzívne pri stolovaní ale aj kráčaní poučuje o nasledovaní. Veď kde inde, ak nie sem, by sa to hodilo?
Vo v. 25-27 rezonuje téma cesty do Jeruzalema (Lk 13,22), kde ho čaká utrpenie a smrť (Lk 9,22). Na pozadí tohto Ježišovho osudu treba chápať jeho výzvu k „sebazapreniu“ a prijatiu kríža: ak chce učeník nasledovať Majstra do Jeruzalema, musí sa pripraviť na prijatie rovnakého osudu. Pod „krížom“ učeníka môžeme rozumieť utrpenie a prenasledovanie pre Krista alebo sebazaprenie a „zrelativizovanie“ všetkých vzťahov pre Krista („nesenie kríža“ nasleduje po výzve, aby učeník všetky vzťahy a veci postavil na druhú koľaj, takže ho môžeme chápať ako konkrétny prejav „kríža“, t. j. zapretia a odumretia pre niečo).
Vo v. 26 znie zdanlivo tvrdá podmienka: „Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom“. Tento verš reprezentuje jeden z Ježišových takzvaných „proti-rodinných výrokov“, ktoré nachádzame v treťom evanjeliu (8,19–21, 9,59–62, 12,51–53, 18,29, 21,16). Pre uši súčasného človeka znejú prinajmenšom zvláštne, niektorí ich môžu dokonca vnímať ako prejav náboženského fanatizmu. No uvádzanie blízkych na druhom mieste čiastočne zodpovedá Lukášovi 9,59.61 (aj tu má nasledovanie Krista absolútnu prednosť). V tejto súvislosti je dôležité si uvedomiť, že v Ježišovej dobe sa nasledovanie chápalo len doslovne, ako opustenie domova a príbuzných. V ideálnom prípade by Ježiša nasledovala celá rodina, avšak realita je taká, že niekedy sa aj rodinný príslušník stáva prekážkou na ceste človeka k Bohu. Nie je tu však reč o „psychologickej nenávisti, ale zrieknutí sa“. Štandardný výklad slovesa je „milovať menej“, čo podporuje pasáž z iného evanjelia: „Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden“ (Mt 10,37).
Vo v. 28-32 sú dve ilustratívne prirovnania. Tie nevedú k uvažovaniu o tom, či „máme na to“ nasledovať Krista (takáto myšlienka sa v NZ vôbec nevyskytuje!). Zdá sa, že vôbec nesúvisia s naším kontextom, pretože Ježiš hovorí o „oslobodení sa“, zatiaľ čo podobenstvo je o tom, čím sa máme vystrojiť, aby sme splnili úlohu. Spojenie dvoch celkov musíme tak hľadať inde: spočíva vo výzve „posilniť sa“, byť pripravený dokončiť úlohu. Robiť veci polovičato znamená nerobiť ich vôbec, skončiť neúspechom: a to platí tak pre kráľa, ktorý sa pripravuje na boj, ako aj pre staviteľa, a najmä pre Kristovho učeníka. Učeník má byť schopný skutočne nasledovať Krista tým, že na druhé miesto postaví svojich drahých (vrátane seba) a tiež materiálne zdroje (v. 33 „Tak ani jeden z vás, ak sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom“). Starosť o majetok môže mať katastrofálne následky, (porov. 6,24; 8,14; 16,14).
Za cenu učeníctva sa platí rôzne. U niekoho treba presmerovať čas a energiu, u iného je to zmena v osobnom vzťahu či povolaní alebo vyčlenenie finančných zdrojov; ale pre každého výzva k učeníctvu poznačuje všetko. Od tých, čo chcú byť jeho učeníkmi, sa vyžaduje úplná zmena priorít. Učeníkov na čiastočný úväzok nepotrebuje. Polovičné záväzky sa neakceptujú. Hlásiť sa ku kresťanstvu je síce pekné, ale z biblického pohľadu to nestačí.
Pane, miesto toho, aby si chválil zástupy za to, že ťa nasledujú a sľuboval im bohatú odmenu, vyjadruješ nespokojnosť: nestačí ťa iba nasledovať, treba urobiť viac a kladieš na „snaživcov“ ďalšie bremeno. Nestačí sa uspokojiť s ich dobrou vôľou? No ty si nepridal ďalšie bremeno, ale naopak, zbavuješ nás všetkých možných (aj nemožných) bremien. Oslobodzuješ nás a zmocňuješ sa nás, aby sme ťa ľahko a naplno nasledovali. Mnohí ťa chceme nasledovať, ale zostávame len na polceste. Urobíme len prvý krok: necháme sa pritiahnuť tvojou osobou. To však nestačí, žiadaš nás urobiť úplné rozhodnutie, aby sa nasledovanie neskončilo fiaskom a výsmechom. Ako sa musí pripraviť staviteľ veže a kráľ, tak sa musíme „pripraviť“ aj my tvoji nasledovníci, čo nám umožní „oslobodiť“ sa od všetkých pút, ktoré nám bránia v kráčaní za tebou. Ďakujem ti, Pane, že povolanie ísť za tebou nie je len ďalším bremenom, ale je oslobodením od bremien. Dobrá vôľa je len začiatok, polovica nasledovania a robiť veci len napoly, nevedie k cieľu. Ako je hlúpe začať školu a nedokončiť ju, začať stavať dom a nedokončiť ho, tak je hlúpe a nerozumné nasledovať ťa a nedotiahnuť to do konca, do všetkých dôsledkov. Pane, daj, aby sme ťa objavili ako drahocennú perlu a pomôž nám dať za ňu všetko.
Jozef Jančovič