1. čítanie: Sk 4,32-35
Dnešné prvé čítanie naoko vyznieva ako istý druh súhrnu, v ktorom autor Skutkov apoštolov referuje o spoločnom živote prvých kresťanov. Schválne zdôrazňujeme slovko „naoko“. To preto, že súhrn znamená vo všeobecnosti určité zhrnutie, sumarizáciu… akési všeobecné zhrnutie predtým povedaného. V tomto prípade však, aj keď ide o súhrn, predsa to nie je len čosi fádne, čo už bolo povedané. Autor Skutkov apoštolov, podľa všetkého evanjelista sv. Lukáš, tu uviedol azda najkrajšiu charakteristiku kresťanov! Títo kresťania priniesli do verejného života niečo absolútne nové: žili ako jednotné spoločenstvo v láske a stali sa nadčasovým vzorom nielen pre kresťanov všetkých čias, ale aj pre všetkých ľudí.
Jedno srdce a jedna duša, vydávanie svedectva o zmŕtvychvstaní a fakt, že nikto nebol v núdzi, nám predstavujú ťažiskové momenty tejto správy. Je to stručný opis štýlu života vyplývajúceho zo skúsenosti viery vo vzkriesenie Ježiša Krista. To bol priam anjelský spôsob života na zemi. Kresťania sa tešili – čo je azda výnimočné v dejinách – veľkej všeobecnej obľube.
Dôvodom tejto obľuby však neboli iba vzájomné vzťahy medzi kresťanmi vyjadrené peknými rečami. Svätopisec zdôrazňuje a konkrétne dokumentuje, že vzájomným vzťahom kresťanov zodpovedali ich skutky. Kresťania dávali veľký pozor na to, kto má aké podmienky života a vzájomne si pomáhali. Aj dnes sú potrební kresťania, ktorí svoju vieru vedia účinne pretaviť do konkrétnych skutkov. Až takto žitá viera teší človeka a pôsobí ako svetlo a soľ pre okolitý svet.
2. čítanie: 1Jn 5,1-6
Kľúčovým výrazom v druhom čítaní dnešnej nedele je tvrdenie, že Ježiš je Kristus. Treba sa vžiť do hebrejského myslenia a spôsobu vyjadrovania. V tejto mentalite sa dvomi, vedľa seba postavenými slovami, rozumelo tvrdenie. V tomto prípade teda výraz Ježiš Kristus neznamená meno a priezvisko, ako sme my zvyknutí chápať, ale ide o tvrdenie: Ježiš je Kristus. Ide teda o vyznanie viery. Vyznávame tu, že Ježiš je Mesiáš… Ježiš je naplnením tisícročných túžob vyvoleného ľudu Starého zákona… Ježiš je náš Záchranca… Takéto vyznanie viery najsilnejšie vyznal apoštol Peter pri Cézarei Filipovej, keď povedal: Ty si Mesiáš /=Kristus/, Syn živého Boha (Mt 16,16). Peter urobil toto vyznanie vďaka osobitnej Božej milosti.
Prvý Jánov list nás v tomto úryvku usmerňuje na Ducha Svätého, ktorý je garantom pravosti viery a víťazstva nad svetom. My toto víťazstvo dosahujeme tým, že zachovávame prikázania, milujeme Boha a blížnych a dosahujeme tak znovuzrodenie z Boha. Ide tu teda o vieru nielen ako informáciu, ale o živé pôsobenie Ducha Svätého, ktorý mení srdce človeka a daruje mu znovuzrodenie.
Evanjelium: Jn 20,19-31
V dnešnom evanjeliu máme opísané dva momenty veľkonočnej oktávy a k tomuto opisu je pripojený tzv. prvý záver Jánovho evanjelia. Dva spomínané momenty hovoria najskôr o misijnom poslaní odovzdanom apoštolom v nedeľu Pánovho zmŕtvychvstania. Sprievodcom v plnení tohto poslania je Duch Svätý. Druhou udalosťou je stretnutie s Tomášom, osem dní neskôr. Na jeho príklade veľmi pekne vidíme, ako sa viera buduje skúsenosťou apoštolov. Na nej staviame aj my svoju vieru v Ježiša.
V celom opise až trikrát zaznel Ježišov pozdrav Pokoj vám! To nás môže presvedčiť, ako zmŕtvychvstalému Ježišovi záležalo na veľkonočnom pokoji a radosti z vykúpenia. Ježiš dnes chce tento veľkonočný pozdrav sprostredkovať nám. Tento pokoj vykúpenia nie je niečo pasívne – pokoj v zmysle dať si s každým a so všetkým „pokoj“ – ale pokoj ako harmónia v aktívnych, činných vzťahoch medzi ľuďmi, medzi Bohom a ľudstvom a pokoj ako dôsledok novej identity vykúpených Božích synov a dcér. Ide tu teda o radosť z Ježišovho víťazstva, ktoré sa stáva aj naším víťazstvom, pretože sa to týka každého z nás. My všetci sme boli v hre, keď Ježiš trpel, zomrel a vstal z mŕtvych!
V Tomášovom vyznaní viery sa zračí jeho ľudská úprimnosť a dôslednosť. Tomáš sa presvedčil, že Ježiš je živý a prítomný. Preto zvolal z hĺbky svojho srdca Pán môj a Boh môj… Nech je Tomášovo vyznanie viery aj naším vyznaním. Osvojme si Tomášovu úprimnosť a dôslednosť a to nás obohatí na duši.
Mons. Anton Tyrol
