Nóta o nedeli Božieho slova

Nedeľa Božieho slova, ktorá sa z rozhodnutia pápeža Františka slávi každý rok na Tretiu nedeľu v Cezročnom období, pripomína všetkým pastierom i veriacim význam a hodnotu Svätého písma pre kresťanský život, ako aj vzťah medzi Božím slovom a liturgiou: „Ako kresťania sme jeden ľud, ktorý kráča dejinami, posilňovaný prítomnosťou Pána uprostred nás, ktorý k nám hovorí a živí nás. Deň venovaný Biblii nemá byť len ,raz do rokaʻ, ale raz po celý rok, pretože naliehavo potrebujeme zblízka a dôverne spoznať Sväté písmo a Zmŕtvychvstalého, ktorý v spoločenstve veriacich neprestajne rozdáva slovo a láme chlieb. Preto potrebujeme nadobudnúť dôverný vzťah so Svätým písmom, lebo inak naše srdce ostane chladné a oči ostanú zavreté, keďže sme postihnutí mnohými formami slepoty“.

Táto nedeľa je teda vhodnou príležitosťou, aby sme si znovu pripomenuli niektoré cirkevné dokumenty – predovšetkým Úvodné poznámky k Poriadku omšových čítaní – ktoré predkladajú syntézu teologických, liturgických a pastoračných princípov, týkajúcich sa Božieho slova hlásaného na omši, ale platia aj pre každé iné liturgické slávenie (sviatosti, sväteniny, liturgia hodín).

1. Prostredníctvom biblických čítaní hlásaných na liturgii hovorí Boh k svojmu ľudu a sám Kristus ohlasuje svoje evanjelium. Kristus je centrom a plnosťou celého Písma, Starého i Nového zákona. Počúvanie evanjelia, ktoré je vrcholom bohoslužby slova, je charakterizované osobitnou úctou, ktorú vyjadrujú nielen gestá a zvolania, ale aj samotný evanjeliár. Vhodným rituálom na túto nedeľu by preto mohla byť úvodná procesia s evanjeliárom, alebo jeho umiestnenie na oltár v prípade, ak procesia nebude.

2. Poriadok biblických čítaní stanovený Cirkvou v lekcionári nás otvára pre poznanie celého Božieho slova. Preto je nevyhnutné rešpektovať stanovené čítania, nenahrádzať ich či nevynechávať a používať tie verzie biblických textov, ktoré sú schválené na použitie v liturgii. Čítanie textov z lekcionára predstavuje puto jednoty medzi všetkými veriacimi, ktorí ich počúvajú. Pochopenie štruktúry a cieľa liturgie slova pomáha zhromaždeniu veriacich prijať Božie spásne slovo.

3. Odporúča sa spievať responzóriový žalm ako odpoveď modliacej sa Cirkvi; preto treba v každom spoločenstve podporiť službu speváka žalmov (žalmistu).

4. Počas liturgického roka sa na základe biblických čítaní v homílii vysvetľujú tajomstvá viery a normy kresťanského života. Najmä kňazi majú teda „veľkú zodpovednosť, aby vysvetľovali Sväté písmo a všetkým umožnili mu porozumieť. Pretože je to kniha ľudu, tí, čo sú povolaní byť služobníkmi Slova, musia cítiť silnú potrebu spraviť ju dostupnou pre vlastné spoločenstvo.“ Biskupi, kňazi a diakoni majú cítiť povinnosť vykonávať túto službu zvlášť oddane a s využitím prostriedkov ponúkaných Cirkvou.

5. Zvlášť dôležitú úlohu má ticho, ktoré podporuje meditáciu a umožňuje tomu, kto počúva Božie slovo, aby ho vnútorne prijal.

6. Cirkev vždy venovala osobitnú pozornosť tým, ktorí hlásajú Božie slovo v zhromaždení: kňazom, diakonom a lektorom. Táto služba si vyžaduje určitú vnútornú i vonkajšiu prípravu, dôvernú znalosť ohlasovaného textu a potrebnú prax, pokiaľ ide o spôsob jeho ohlasovania, pričom sa treba vyhýbať akejkoľvek improvizácii. Je tiež možné vložiť pred čítania stručné a vhodné vysvetlenia.

7. Cirkev vyzýva k tomu, aby sa pre vzácnosť Božieho slova nezaobchádzalo s ambónou z ktorej sa hlása, len ako s funkčným zariadením, ale ako s miestom dôstojným pre Božie slovo, ktoré korešponduje s oltárom: ak totiž hovoríme o pokrme Božieho slova a Kristovho tela, týka sa to tak ambóny, ako aj – a predovšetkým – oltára. Ambóna je vyhradená pre čítania, spev responzóriového žalmu a veľkonočného chválospevu (Exsultet). Možno z nej predniesť homíliu a prosby zo spoločných modlitieb veriacich, pokým menej vhodné je využívať ju na komentáre, príhovory či usmerňovanie spevu.

8. Knihy obsahujúce texty zo Svätého písma, vyvolávajú u tých, čo ich počúvajú, úctu voči tajomstvu Boha, ktorý hovorí k svojmu ľudu. Preto sa vyžaduje, aby sa venovala pozornosť jednak ich materiálnej kvalite, ako aj správnemu používaniu Je nevhodné používať namiesto liturgických kníh papiere, fotokópie či iné pomôcky.

9. V dňoch pred alebo po Nedeli Božieho slova je vhodné podporiť formačné stretnutia, ktoré by vyzdvihovali hodnotu Svätého písma v rámci liturgických slávení. Môže to byť príležitosťou lepšie sa oboznámiť s tým, ako Cirkev v modlitbe číta texty Svätého písma kontinuálnym, semi-kontinuálnym a typologickým čítaním; aké sú kritériá rozdelenia rôznych biblických kníh počas liturgického roka a jeho období, ako aj spoznať štruktúru nedeľných a feriálnych cyklov omšových čítaní.

10. Nedeľa Božieho slova je tiež najvhodnejšou príležitosťou na hlbšie pochopenie vzájomnej previazanosti medzi Svätým písmom a liturgiou hodín, modlitbou žalmov a chválospevov posvätného ofícia, a tiež biblickými čítaniami. Možno to urobiť podporením spoločného slávenia ranných chvál a vešpier. Spomedzi mnohých svätcov a svätíc, ktorí svedčili o evanjeliu Ježiša Krista, možno vyzdvihnúť príklad sv. Hieronyma a jeho veľkú lásku k Božiemu slovu. Ako nedávno pripomenul pápež František, on bol „neúnavným učencom, prekladateľom, exegétom, hlbokým a zapáleným znalcom Svätého písma […] V pozornom počúvaní Svätého písma nachádza Hieronym sám seba, Božiu tvár i tváre bratov, a prehlbuje sa jeho záľuba v komunitnom živote“.

Cieľom tejto nóty je vo svetle Nedele Božieho slova prispieť k posilneniu vedomia o význame Svätého písma pre náš život ako veriacich, počnúc jeho počúvaním v liturgii, ktoré nás uvádza do živého a trvalého dialógu s Bohom, „počúvané a slávené Božie slovo, predovšetkým v rámci Eucharistie, živí a vnútorne posilňuje kresťanov; robí ich schopnými vydávať v každodennom živote autentické evanjeliové svedectvo“.

V sídle Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí 17. decembra 2020.

kardinál Robert Sarah

prefekt

+ Arthur Roche

arcibiskup sekretár

Prevzaté zo stránky Konferencie biskupov Slovenska