Po Ježišových rozhorčených slovách o pohoršení (Lk 17,1-3) a bratskom napomenutí a odpúšťaní (17,3-4) spontánne prichádza prosba apoštolov: „Daj nám väčšiu viery“, resp. „Pridaj nám vieru (gréc. sloveso prosthes – pridaj)“ (17,5). Táto požiadavka tak nepriamo súvisí s predchádzajúcimi slovami, hoci text 17,1-10 je voľne usporiadaným vyjadrením základných postojov kresťanov.
Ježiš obrazne zrazu hovorí o malej viere a jej veľkých dôsledkoch a následne o veľkej námahe sluhu a žiadnej vďake jeho pána. Dôležitá je popri intenzite viery jej pravosť a čistota, nech je akokoľvek malá a slabá. Horčičné zrnko (17,6) síce bolo v antike pokladané za najmenšie spomedzi semien, ale zároveň v sebe skrývalo silu a vitalitu, až takú, že viera o jeho veľkosti dokáže nemožné veci: presadí morušu veľký a zakorenený strom do vôd jazera. Takúto vieru možno označiť charizmatickou alebo hory prenášajúcou vierou, teda tá, čo robí zázraky (napr. 1 Kor 13,2b „keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol; porov. Mk 12,23; Mt 21,21). Viera a jej účinky sa zobrazujú cez hyperbolu presadenej „moruše“ (výraz sykaminos – συκάμινος je foneticky blízky výraz k sykomorea – συκομορέα „planý figovník“ v 19,4). Jednoduché slovo vo viere presadí do mora strom moruše, ktorý v staroveku pokladali za ťažko vykoreniteľný, kvôli tomu, že dokázal prežiť až 600 rokov a rodiť ovocie a tým pádom sa veľmi hlboko zakorenil. Ježišove slová voľne cez hyperbolický obraz naznačujú, že viera môže rásť a nadobúdať „bezhraničnú“ silu.
Ježiš má záľubu v malých až nepatrných veciach a učí nás skromnosti svojej služby. Na akú vieru naráža Ježiš vo svojej vtipnej metafore? Nie je to bežná viera v Ježiša, ani dôvera v neho, tie sú nesmierne kľúčové pre naše kresťanstvo, ale táto divotvorná viera má výnimočný podiel na stvoriteľskej moci Pána a dostáva ju iba niekto ako charizmu (porov. 1 Kor 12,9). Získať ju môžme, až keď sa úplne zjednotíme s Bohom, až keď sa mu pripodobníme. Kto je s ním jedno, nemôže nemať účasť na moci jediného Boha. Svätci konajúci veľké divy sú toho dôkazom.
Podobenstvo o sluhovi vo v. 7-10 je iba sčasti prepojené s predchádzajúcimi výrokmi o viere. Avšak ukazuje vhodný postoj človeka ku Kristovi: je to postoj účinnej viery (v. 5-6) a nezištnej služby (v. 7-10). Podobenstvo veľmi účinne poukazuje na princíp Božieho kráľovstva, kde sa slúži kráľovi a kde sa dávajú rozkazy a tie sa plnia. Sú v ňom zadané služby, ktoré treba statočne vykonávať. Tam sa nikto nepýši z toho, čo robí pre pána, ale robí to ako svoje poslanie. Určité ťažkosti spôsobuje nadsadené označenie „neužitoční sluhovia“ (v. 10). Títo služobníci sú v skutočnosti užitoční, ale táto užitočnosť nemá byť dôvodom na vyžadovanie privilégií alebo milostí; dalo by sa to chápať celé v zmysle: „sme iba sluhovia“. Prirovnanie k sluhom poukazuje na to, že žiť podľa evanjelia je našou prirodzenou povinnosťou, a nie „dôvodom“ na nejaké mimoriadne privilégiá. Načrtáva nezištnú a nesebeckú službu Bohu: to má byť prirodzený a samozrejmý postoj učeníkov. Bezprostredne to súvisí s vyhýbaním sa pohoršeniu (1-3), so štedrým odpúšťaním (3-4) a o napredovaní vo viere (5-6).
Bože, dobrý Otec, veta „sme neužitoční sluhovia“ môže v nás vyvolávať skľučujúce myšlienky, že naša služba pre teba je málo cenená, pretože je prirovnaná k službe sluhov a môže v nás tiež skrsnúť predstava, že slúžime „tvrdému pánovi“, ktorý chce len našu službu a oddanosť. Ďakujeme ti však za to, že nás toto evanjelium o „sluhoch“ oslobodzuje od domýšľavosti, že v Božích očiach sme akýmisi hviezdami, keďže mu bezvýhradne slúžime. Vďaka za to, že toto slovo nás stavia do „správnej úlohy“: veď naša služba nie je darom pre teba, ale skôr povinnosťou. Inými slovami, nie je to „láskavosť“ preukázaná tebe, ale nevyhnutnosť. Tak ako je úplne prirodzené a normálne dýchať, jesť, spať, malo by nám byť úplne normálne slúžiť tebe, Kristovi a druhým. Pomôž nám nenamýšľať si pred svetom, že sme veľkí, keďže iní ľudia tak nežijú ako my a nerobia toľko pre Boha. Búraj falošné predstavy v nás, hrady postavené na piesku: veď služba pre teba je naša povinnosť. Ty nám nič nedlhuješ, ale to, že nás „odmeňuješ“ a hojne dávaš, nie je z povinnosti, ale z milosti. Ty nás odmieňaš, lebo si dobrý Pán. Amen.
