1. čítanie: Prís 9,1-6
Už štvrtý týždeň nám evanjeliové úryvky podávajú na rozjímanie po častiach Ježišovu eucharistickú reč, ktorú predniesol v kafarnaumskej synagóge. Z toho možno vidieť, že daná téma je veľmi dôležitá. Tieto úryvky sú vždy skombinované s niektorým vhodným starozákonným predobrazom Eucharistie, napr. v súvislosti s mannou na púšti za čias Mojžiša, s Elizeom, či Eliášom, ktorý putoval na Boží vrch Horeb.
Dnes však do tejto kombinácie eucharistických predobrazov a Ježišovej reči vstupuje nová kvalita. Nemáme tu nejaký starozákonný predobraz či udalosť, ale v prvej lekcii sa objavuje nezvyčajná meditácia o starozákonnej Múdrosti. Ide o poučný, múdroslovný text, ktorý už nehovorí o nejakej udalosti, ale prináša starozákonnú úvahu o dejinách spásy. Samozrejme, je to inšpirovaný, Bohom vnuknutý text. Posvätný autor tu hovorí o Božej starostlivosti o vyvolený ľud.
Jeho meditácia o Božej múdrosti je taká hlboká, že hovorí o Božej múdrosti ako o osobe. Najprv je potrebné vyzdvihnúť meditačnú schopnosť svätopisca. Tak nepriamo pripravuje cestu novozákonnému Božiemu zjaveniu Najsvätejšej Trojice. Je len samozrejmé, že cirkevní otcovia budú o tejto starozákonnej múdrosti hovoriť ako o predobraze druhej či tretej božskej osoby.
Dnes toto pozvanie na hostinu vyznieva ako pozvanie k eucharistickému stolu na hostinu, v ktorej sa nám dáva Ježiš. Vskutku, on prináša chlieb a víno a robí ho svojím Telom a Krvou. Ním nás sýti a posilňuje na našej ceste života.
2. čítanie: Ef 5,15-20
Z úryvku Listu sv. Pavla Efezanom zaznieva mohutný apel na kresťanov, aby si chránili svoju kresťanskú identitu. Majú žiť múdro, to znamená správne využívať čas, pozorovať a dobre zužitkovať znamenia čias. Múdrosť života spočíva v práci na svojej formácii a v posväcovaní života podľa Pánovej vôle. Pavol osobitne upozorňuje na niektoré neduhy, akým je opilstvo a svojvôľa. Na druhej strane odporúča spoločne sa modliť žalmy a spievať hymny a duchovné piesne a neustále ďakovať Bohu Otcovi za všetko v mene Ježiša Krista.
Pavlove rady nám zostali platné až dodnes. Aj v našich časoch je medzi kresťanmi mnoho neduhov, dal by sa ich vymenovať dlhý rad. Ale treba povedať aj to, že aj v našich časoch a medzi nami žijú kresťania, ktorí sa vedia modliť a ktorí sa radi modlia. Preto je dnešné povzbudenie svätopisca veľmi aktuálne aj pre nás. Preto aj za apoštola Pavla, tohto génia kresťanstva, ale pritom veľmi praktického človeka, treba vzdávať vďaky Bohu Otcovi.
Evanjelium: Jn 6,51-58
Predposledný úryvok eucharistickej reči Pána Ježiša v synagóge v Kafarnaume prináša rozhodujúcu argumentáciu pri vysvetľovaní rozdielu jedenia manny a jedenia toho Chleba, ktorý dáva Ježiš. Evanjelista to vyjadril pomocou rozdielnych gréckych slovies. Jedenie manny na púšti je vyjadrené ako jednoduché prijímanie potravy, grécky sa povie esthio. Ale jedenie nebeského Chleba, čiže požívanie Ježiša Krista, je označené gréckym výrazom trogo. To znamená požívať v zmysle stravovať. Ide teda o moment najužšieho spoločenstva s ním. Toto vyjadrenie odkazuje na eschatologické stolovanie v Nebeskom kráľovstve.
Židia sa pohoršovali na týchto Ježišových slovách. A Ježiš v odpovedi len opakuje predtým povedané slová. Z nich možno usúdiť to, že sa prijímaním Ježišovho tela a krvi máme stotožňovať s ním, máme si osvojovať Ježišovo zmýšľanie a žiť s ním v neustálom priateľstve prostredníctvom jeho milosti.
Mons. Anton Tyrol
