1. čítanie: Izaiáš 35, 4 – 7a
Protiváhou Božieho súdu nad nepriateľskými národmi voči Božiemu ľudu v predchádzajúcej kapitole Izaiáša nasleduje oslava vyvoleného národa. Božia spása sa v ňom opisuje ako dokonalé uzdravenie z telesných neduhov. V sťaby ekologickej vízii sa dokonca aj príroda prebúdza k novému životu. Izaiáš chce týmito ideálnymi obrazmi opísať príchod mesiášskeho obdobia, na ktoré Ježiš skutočne nadviaže.
2. čítanie: Jakubov list 2, 1 – 5
Jakub adresátov svojho listu osobne vyzýva, aby nerobili rozdiely medzi ľuďmi podľa toho, koľko má kto majetku. Z jeho hľadiska ten, kto svoju pozornosť venuje bohatým a prehliada chudobných, ukazuje, že neverí naozaj v Ježiša Krista. Evidentne naznačuje, že túžba po majetku je jedným z najhorších pokušení, proti ktorým brojila väčšina prorokov a ktorých učenie Ježiš zahŕňa do kategorického: „Nemôžete slúžiť Bohu i mamone“ (Mt 6,24).
Evanjelium: Marek 7, 31 – 37
Náš empatický Boh
Niekedy si Ježišovu verejnú činnosť predstavujeme dosť idylicky. Chodí si po Galilei, učí, uzdravuje, rozpráva sa s ľuďmi. V dnešnom evanjeliu nám Marek svojimi zemepisnými údajmi naznačuje, že pri svojom účinkovaní musel niekedy chodiť riadne naokolo, takmer krúžiť a že sa snažil nepútať pozornosť, ba skrývať a svoju činnosť utajovať. Možno z obáv – ako to s čiernym humorom vyjadril jeden z vykladačov tejto state – či Salome nebude znova tancovať…
Oplatí sa nevnímať evanjelium sploštene, iba podľa zaužívaných schém. Preto Marek poskytuje aj podrobný popis dvoch najdôležitejších uzdravení: dnes uší a jazyka a onedlho aj očí. A určite nielen tých fyzických, lebo obe uzdravenia budú znamením človeka, ba v našom prípade aj neveriaceho pohana, ktorý sa otvorí pre Ježiša a jeho zvesť.
Ak je pravdou, čo Marek hovorí o znášaní všetkých chorých z okolia na uzdravenie, Ježiš z toho musel byť riadne unavený – ledaže by sme si jeho uzdravovania predstavovali ako s čarovným prútikom. Vyjadruje to i poctivo zaznamenaným Ježišovým povzdychom, ktorý naznačuje, že sa pri uzdraveniach zrejme musel dosť snažiť.
Keď si pozornejšie všimneme uzdravenie hluchonemého z tejto nedele, dá sa vybadať, že Ježiš ho robí na mieru každého. V dnešnom prípade napríklad chápe, že chorý bol odpísaný nielen zo všetkej komunikácie, ale akejkoľvek kultúry, ktorá sa v tom čase odovzdávala počúvaním. Aj preto sa s hluchonemým dorozumieva na jeho spôsob: dotýka sa jeho zvukovodov, aby chorý vedel, čo mu ide urobiť. A pretože postihnutý nevedel ani dobre rozprávať, prenáša slinu zo svojho jazyka na ten jeho. Vskutku, uzdravovanie ako s Harry Potterovým prútikom by prebiehalo určite jednoduchšie.
Evidentne Ježiš dokáže osloviť i tých, ktorí boli ku všetkému hluchí a nechceli alebo nedokázali nič započuť. Aj tí, ktorí celý život museli mlčať, už môžu hovoriť a správne. No ak podľa Marka Ježiš chce, aby uzdravení o zázrakoch nehovorili po celom okolí, tak asi nie pre svoju veľkú únavu, ale skôr preto, aby mal dosť priestoru aj na vyučovanie ešte skôr, než ho jeho nepriatelia dolapia. Je celkom možné, že ak sa k Ježišovmu pozemskému životu postavíme reálnejšie, bude sa nám ľahšie prijímať aj ten náš.
Dagmar Kráľová
