Komentáre k textom na 24. nedeľu cez rok „A“

1. čítanie: Sir 27,33 – 28,9
Múdroslovné texty sú pre nás cenné tým, že nám poskytujú mnoho cenných rád do života. Sú to vlastne texty, v ktorých je sústredená dlhodobá ľudská skúsenosť. Sú tu tiež zachytené výsledky pozorovania životnej skúsenosti a múdrosti iných. V storočiach bezprostredne pred príchodom Pána Ježiša na svet bol tento druh písomnosti na Blízkom východe veľmi rozvinutý. Dnešné texty hovoria o správnom a poctivom zmýšľaní človeka voči blížnemu a o schopnosti odpustiť. Naozaj je to tak, že zloba, ktorú človek zamýšľa voči inému, sa obráti voči nemu. Druhé poučenie je, že ak chceme, aby nám odpustil Boh, musíme aj my odpustiť blížnemu. Pritom sa vôbec nehovorí o tom, či si ten dotyčný svoju – nám spôsobenú – krivdu uvedomí a oľutuje ju alebo nie. Tak si to vyžaduje aj prosba v Modlitbe Pána: A odpusť nám… ako i my odpúšťame…
Pekný je záver tohto čítania: Spomeň si na zmluvu s Najvyšším a povznes sa nad urážku. Je to aj dobrý námet, ako prekonať bolesť z urážky a poníženia. Tým námetom je Božia blízkosť a ľudská ušľachtilosť.

2. čítanie: Rim 14,7-9
Pre seba žiť a pre seba umierať znamená uzavretosť človeka do seba samého…, akési zatočenie, vlastné zakrivenie do seba samého, akoby bol človek iba samostatné do seba samého uzavreté bytie, bez možnosti kohokoľvek zvonka nejakým spôsobom dostať sa dovnútra tejto pre seba žijúcej a pre seba umierajúcej bytosti. Sú takí ľudia na svete… O kresťanoch však má platiť iná charakteristika. Kresťan má byť človekom, ktorý žije aj umiera pre Pána, ktorý ho vykúpil a spasil. V tomto zmysle veľmi trefne a príznačne vyznieva text evanjelistu Lukáša z eschatologickej reči Pána Ježiša: Keď sa to začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie… (Lk 21,28).

Evanjelium: Mt 18,21-35
Preklad Ježišovej odpovede „sedemdesiatsedem ráz“ nie je celkom jednoznačný. Autori uvažujú o možnosti 77-krát alebo 70 krát 7. Grécky originál umožňuje preklad oboma spôsobmi. V každom prípade však znamená nekonečno, teda vždy. Slovenský preklad 77-ráz je tu zrejme zvolený preto, že berie do úvahy súvislosť s Knihou Genezis, v ktorej Lamech prednáša tzv. „spev meča“: Sedem ráz pomstený bude Kain, Lamech však sedemdesiatsedem ráz (Gn 4,24). Pravdepodobne na jeho vyváženie a prekonanie tejto perspektívy pomsty použil Pán Ježiš túto formuláciu, pričom obsah hovorí o stálej pripravenosti k odpusteniu.
Podobenstvom o nemilosrdnom sluhovi nám Pán Ježiš chce povedať, že každý z nás je u Boha veľkým dlžníkom. Suma desaťtisíc talentov zodpovedala práci jedného človeka na desaťtisíce rokov! Sto denárov zas bola suma zodpovedajúca práci počas sto pracovných dní. Keď sa v tomto zornom uhle pozrieme na text modlitby Pána, v ktorej recitujeme slová …a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom…, potom vidíme, že miera Božieho odpustenia vzhľadom na nás sa riadi vlastne podľa našej ochoty a schopnosti odpustiť našim blížnym. Schopnosť odpúšťať je jednou z najkrajších ľudských vlastností. Mala by byť aj ozdobou alebo aj samozrejmou súčasťou charakteru a duchovného profilu kresťana katolíka. Na schopnosti odpustiť je možné budovať aj akékoľvek plány ľudského spolužitia, ba dokonca na tejto schopnosti je možné aj liečiť a naprávať našu minulosť.
Napokon odpustenie je aj liekom na psychickú traumu, ktorú nám spôsobuje pocit krivdy. Súd a odplatu za krivdy prenechajme Bohu. Pestujme a prehlbujme si schopnosť odpúšťať, pretože aj my každý deň potrebujeme odpustenie od Boha.

Mons. Anton Tyrol