1. čítanie: Sof 2,3; 3,12-13
Prorok Sofoniáš žil a účinkoval v 7. storočí pred Kristom za vlády bezbožných kráľov Manassesa a Amona. Vo svojom proroctve kritizoval predovšetkým sociálnu nespravodlivosť a modloslužbu a považuje sa za predchodcu či pripravovateľa náboženskej reformy, ktorú uskutočnil kráľ Joziáš. Sofoniáš vyzýva hľadať právo, spravodlivosť a pokoru a zároveň predpovedá, že pokorní a chudobní budú uchránení pred zajatím, a to pre svoju úprimnosť. Text určený na 4. cezročnú nedeľu pripomína pravdu o tom, že nešťastné udalosti možno porozumieť ako určité očistné momenty, v ktorých môže ľudská myseľ nadobudnúť zdravší a reálnejší pohľad na to, čo je a čo nie je dôležité. Aj v tomto úryvku prorok najprv vyzýva hľadať Pána, konať podľa práva, hľadať pokoru… a potom hovorí, že zvyšky Izraela budú dôverovať v Pána a nebudú páchať neprávosť, ani klamať, či podvádzať. Tieto ideály by nám, kresťanom, mali byť absolútne vlastné. Len tak možno očakávať od Boha skúsenosť jeho blízkosti.
2. čítanie: 1Kor 1,26-31
Úryvok z Pavlovho listu Korinťanom oslavuje Boha, ktorý sa ujíma pokorných. Text zapadá do veľkej témy, ktorá má názov „múdrosť kríža“. Možno povedať, že ide o jednu z hlavných tém kresťanstva. Ježiš Kristus, Boží Syn nás vykúpil touto múdrosťou: pokorou, ponížením, utrpením až na smrť a práve týmto spôsobom zvíťazil. Od svojich nasledovníkov očakáva rovnako túto múdrosť: čo je svetu bláznivé, to sa páči Bohu. Vo svete si vyberá pokorných, neurodzených a slabých, aby ukázal všetkým mocným a pyšným, čo je dôležité a aby tak mohli všetci pokorní a slabí velebiť Boha a tak dosiahnuť múdrosť a spravodlivosť, posvätenie a vykúpenie.
Evanjelium: Mt 5,1-12a
Text dnešného evanjelia patrí k najznámejším a k jedným z najslávnejších Matúšových textov. Zvykne sa nazývať „Reč na vrchu“ a jej prvou časťou sú blahoslavenstvá. Matúš uvádza, že Ježiš ich vyhlásil „na vrchu“, aby tak predstavil Ježiša ako druhého Mojžiša. Evanjelista Matúš má túto paralelu medzi Mojžišom a Ježišom na viacerých miestach svojho evanjelia: Ježiš vystúpil na vrch podobne ako aj Mojžiš vystúpil na Sinaj. Ježiš na vrchu ohlásil blahoslavenstvá podobne ako Mojžiš priniesol z vrchu Sinaj Desatoro Božích prikázaní.
Blahoslavenstvá sú uvádzané v dvoch skupinách: prvé štyri blahoslavenstvá sú charakteristické nedostatkom, druhé štyri zas nadbytkom. Učia nás v každej situácii hľadať nebeské kráľovstvo, čo je zárukou blaženosti. Vyššie uvedené paralely medzi Ježišom a Mojžišom dávajú dôvod uviesť do porovnania aj Desatoro Božích prikázaní a Ježišove blahoslavenstvá. Mojžišove prikázania predstavujú reštriktívny prvok formulovaný príkazmi a zákazmi: musíš – nesmieš… Blahoslavenstvá predpokladajú ľudskú a náboženskú zrelosť človeka a sú formulované pozitívne skombinované s prísľubom blaženosti. Pritom obidva texty ostávajú v platnosti ako program správneho vzťahu k Bohu aj norma pre medziľudské vzťahy a nástroj šírenia Božieho kráľovstva.
