-
čítanie Sk 15, 1-2. 22-29
Prvý veľký problém, ktorému museli Ježišovi učeníci v prvej misii po Zoslaní Ducha Svätého bol okrem prenasledovania zo strany židovských náboženských autorít (Sk 4, 1-3; 5, 1-7; 7, 54 – 8, 3) aj prekvapivý úspech misie u nežidovských národov. Apoštol Peter zažil prekvapivé vyliatie Ducha Svätého na stotníka Kornélia a pokrstil ho i s celým jeho domom v Cézarei Prímorskej (Sk 10, 44-48). Pavol s Barnabášom mali podobnú skúsenosť na svojej prvej misijnej ceste (Sk 13-14), kvôli čomu sa neskôr v Antiochii dostali do sporu s kresťanmi zo židovstva, ktorí prišli z Judska a žiadali „judaizovanie“ pokrstených. Podľa nich mali všetci pokrstení pohania zachovávať Mojžišov zákon rovnako ako Židia. Spor sa z kozmopolitnej Antiochie preniesol do Jeruzalema, kde sa zišli apoštoli na prvom cirkevnom sneme a po vzájomnom dialógu a intervencii apoštola Petra (Sk 15, 6-11) a Jakuba (Sk 15, 13-21), poslali Pavla a Barnabáša späť do Antiochie s oficiálnym listom, ktorý požadoval štyri minimálne požiadavky pri prijímaní nových kresťanov z pohanských národov.
-
čítanie Zjv 21, 10-14. 22-23
Opis nového Jeruzalema, ktorý zostupuje z neba, odkazuje na úvodné zjavenie Božieho trónu: „A hľa, na nebi stál trón a na tróne On, Sediaci. Ten, čo sedel, vyzeral ako jaspisový a sardionový kameň. (Zjv 4, 2-3). Veľký, vysoký múr slúži dvojakému účelu: bráni vstupu tých, ktorí nemajú v meste žiadnu účasť (21, 27; 22, 14-15) a poskytuje večnú bezpečnosť tým, ktorí sú vo vnútri. Podobne ako vo videní Ezechiela, dvanásť brán je popísaných menami dvanástich kmeňov Izraela (Ez 48, 30-35), paralelne s bránami je uvedených dvanásť základných kameňov s dvanástimi menami dvanástich Baránkových apoštolov. Vidno tu jednotu ľudu starej a novej zmluvy, ktorí spolu tvoria ‚Boží Izrael‘, rozšírený tak, aby objal všetky národy v Kristovi.
Evanjelium Jn 14, 23-29
Čítaný úryvok z evanjelia je Ježišovou odpoveďou na Júdovu otázku, ktorú položil aj za ostatných: „Pane, ako to, že seba chceš zjaviť nám, a svetu nie?“ (Jn 14, 22). Celý rozhovor sa odohráva vo večeradle po tom ako Ježiš umyl učeníkom nohy a začal svoju rozlúčkovú reč (Jn 14, 19-21). Júdova otázka chce odhaliť, prečo sa Ježiš zrieka svojho mesiášskeho poslania. Mesiáš podľa očakávaní vtedajšej doby i samotných učeníkov sa mal dať poznať svetu, aby nastolil prisľúbené kráľovstvo pokoja. Odmietnutie verejného odhalenia Ježišovej mesiášskej úlohy chápali učeníci vo večeradle ako nepochopiteľné cúvnutie v okamihu, keď celý Jeruzalem naplnený pútnikmi pred veľkonočnými sviatkami bol rozrušený Ježišovým vzkriesením Lazára a jeho vstupom do Jeruzalema.
Ježiš však necúva zo svojho mesiášskeho poslania, ale čudujúcim sa učeníkom otvára nový horizont: chce byť Mesiášom, ktorý privádza k Otcovi, ktorý z učeníkov robí mesiášsky ľud. Inými slovami Ježiš hovorí, že chce byť Mesiášom vo svojich učeníkoch, čo je akoby pokračovaním vtelenia Slova opísaného na začiatku Jánovho evanjelia v prológu. Preto hovorí o príbytku, ktorý si s Otcom urobia v učeníkoch. Preto hovorí o Tešiteľovi, ktorý bude garantom vernosti Otcovmu Slovu v reči i skutkoch apoštolov. A preto je tu reč o darovanom pokoji, ktorý je mocnejší ako každý strach a rozrušenie. Učeníci ešte nechápu tomuto slovu, ale to od nich Ježiš ani neočakáva. Jeho slovo je tu proroctvom, predpovedá učeníkom to, čo sa naplní pri zoslaní Ducha Svätého, kedy verejne vystúpi mesiášsky ľud s Ježišovou mocou a stane sa Božím kráľovstvom v tomto svete a znamením Božej lásky k tomuto svetu.
Štefan Novotný
