Komentár k čítaniam 1. pôstnej nedele „C“

Evanjelium prvej nedele na prahu pôstu Lk 4,1-13 avizuje ako Ježiš ešte pred svojím pôsobením zdoláva pokušenia v púšti a ako sa diabol na čas od neho stiahol, aby neskôr opäť zaútočil. Tu je text:

1 Ježiš sa vrátil od Jordánu plný Ducha Svätého. Duch ho vodil štyridsať dní po púšti 2 a diabol ho pokúšal. V tých dňoch nič nejedol. A keď sa skončili, vyhladol. 3 Tu mu diabol povedal: „Ak si Boží Syn, povedz tomuto kameňu, aby sa stal chlebom.“ 4 Ježiš mu odvetil: „Napísané je: “Nielen z chleba žije človek.”“ 5 Potom ho diabol vyzdvihol, v jedinom okamihu mu ukázal všetky kráľovstvá sveta 6 a vravel mu: „Dám ti všetku ich moc a slávu, lebo som ju dostal a dám ju, komu chcem. 7 Ak sa mi teda budeš klaňať, všetka bude tvoja.“ 8 Ježiš mu povedal: „Je napísané: “Pánovi, svojmu Bohu sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.”“ 9 Potom ho zaviedol do Jeruzalema, postavil ho na vrchol chrámu a povedal mu: „Ak si Boží syn, vrhni sa stadeto dolu, 10 veď je napísané: „Svojim anjelom dá príkaz o tebe, aby ťa chránili,“ 11 a „vezmú ťa na ruky, aby si si neuderil nohu o kameň.”“ 12 Ježiš mu odvetil: „Je povedané: “Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.”“ 13 Keď diabol skončil všetko pokúšanie, na čas od neho odišiel.

Ježišov odchod na púšť sa deje hneď po krste. Stať sa dá podeliť po krátkom úvode (v. 1-2) a závere (v. 13) na tri celky podľa troch pokušení: ohľadom chleba (v. 3-5); moci a slávy (v. 5-8) a zoskočenia z chrámu (v. 9-12). Duch ako Božia sila nad Ježišom ho po krste viedol na púšť a zázračne ho posilňoval aj počas pôstu, na konci ktorého vyhladol. K vyhladovanému Ježišovi pristúpil diabol a v troch gradujúcich apokalyptických víziách ho provokuje: na púšti, potom ho pomyselne prenáša do výšky s výhľadom na všetky kráľovstva sveta a napokon ho zavedie do svätého mesta do chrámu. Ježiš v pokušeniach zakúša, čo zakúšali prví ľudia v raji ale aj ľud Izrael v púšti. Zároveň dané pokušenia už anticipujú, čo Ježiš opakovane zakúšal počas verejného pôsobenia, keď musel odolať lákavým ponukám ľudí urobiť ho kráľom pri rozmnožení chleba, pri výzvach istých ľudí, aby urobil senzačné zázraky a tak mu uverili. On to odmietal tak ako tu.

Ten DUCH, ktorý Krista pri krste upevnil vo vzťahu s Bohom Otcom, ho vodí po púšti, kde ho iný duch pokúšal. Púšť a 40 dní odkazujú na pobyt Izraela v púšti. Zároveň Ježišov pobyt podobne ako Mojžišov 40-denný pobyt na vrchu a Eliášova 40 denná cesta púšťou na vrch, kde obaja prijali zjavenie, je aj u Ježiša prípravou na verejné účinkovanie. Po pôste ho úplne vyhladovaného chce diabol zlomiť, keď mu navrhne zahnať hlad chlebom z kameňa. Diabol slovami „ak si Boží Syn, povedz…“ CHCE SPOCHYBNIŤ JEŽIŠOVU ODDANOSŤ A DÔVERU VOČI OTCOVI. Tieto sú hnacím motorom jeho Synovstva. Žije z úplného podvolenia sa Otcovi a Božiemu slovu, keď zacituje pri zvode diabla Písmo, konkrétne Dt 8,3: „nielen z chleba žije človek …“ .

V druhom pokušení zo vzduchu diabol ukáže Ježišovi všetky kráľovstvá sveta. Tu pokušenia dosahujú vrchol hrôzy. Diabol tu zrazu napodobňuje Boha a pasuje sa za vládcu sveta, preto diabla cirkevní otcovia prvých storočí volali „Božou opicou“. Ježiš odvrhne diabla a cituje príkaz monoteizmu: „Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť,” z Dt 6,13.

V treťom pokušení, ktoré Lukáš zaradil menil na vrchole chrámu zacituje zrazu Písmo už aj diabol, konkrétne Ž 91,11-12 a záľudne vyzve Ježiša, aby uveril slovu, ktoré cituje. Žiada ho urobiť trúfalé divadlo falošnej dôvery skočiť dolu z vrcholu chrámu, z Otcovho domu a kde Ježiš rád zotrváva, lebo tu ide o Otca (Lk 2,4). Jeho opravdivá dôvera v Otca nesie so sebou úctivú bázeň, ktorá nikdy Boha nesilí do zázrakov, ako to robili neskôr farizeji a zákonníci, keď žiadali od Ježiša znamenia. Ježiš vždy odmietal rolu divotvorného Mesiáša.

Diabol robí pri pokušení to isté aj pri nás, CHCE V NÁS ZLOMIŤ DÔVERU V BOHA a dostať na miesto Boha veci, svet, seba alebo iné druhoradé veci. Zostaňme Boží! Ježiš je v pokušení príkladom pre každého z nás. Po zdolaní ťaživého pokušenia, ktoré nie je ešte hriechom, aj my získame pokoj. Inak tomu bolo u prvých ľudí v raji: po záludnom pokušení hada (Gn 3,1-5) prišlo k váhaniu Evy a po ňom obaja hriešne konali. Hriech je symbolicky opísaný jedením osudného ovocia (3,6). Je to účinná metafora: jedením sa totiž totálne zjednotil človek s tým, čo je proti Bohu. Hriešne konanie navodilo strach i hanbu (nahí Adam a Eva sa skrývali) a napokon sa dostavilo vyhováranie sa na tohto druhého. Ježiš nás zdolaním pokušenia, vovádza do pokoja však do bezpečia a pokoja.

Pane, ďakujeme, že ťa máme poruke a učíš nás bojovať s diablom účinne a pomocou Božieho slova. Prosíme daj, aby sme v pôstnom období odpovedali na tvoju blízkosť uprostred pokušení egoistickej ľahostajnosti, pýchy, zháňania sa za nepodstatnými vecami, sterilného pesimizmu, nepokoja a svetskej mentality. Pomôž nám ich úspešne odrážať pomocou modlitby, slobodným nadhľadom, Božím slovom a skutkami lásky, aby sme zakúsili tvoju blízkosť a v pokoji vsadili na teba a tvoje výzvy.