DVE CESTY PREDO MNOU: VÝBER JE NA MNE!
V dnešnú nedeľu Ježiš predkladá dve cesty, prvá je cesta opravdivého šťastia načrtnutá v blahoslavenstvách a druhá je cesta úpadku vo výrokoch beda.
Lukáš k štyrom blahoslavenstvám postavil štyri beda. Zatiaľ čo Matúš podáva duchovne ladené blahoslavenstvá Ježiša: „blahoslavení v duchu…milosrdní,…“, Lukáš podčiarkuje reálnu fyzickú núdzu ľudí v zástupe. No napriek tomu ani u neho nie sú jednoducho blahoslavení tí, čo trpia chudobou či odmietnutím, ale tí, čo zároveň nasledujú Krista, ako to vyplýva z úvodu (20: Ježiš povedal blahoslavenstvá učeníkom) a zo záveru (22: zavrhnú vaše meno kvôli Synovi človeka). Štruktúra blahoslavenstva je nemenná: najprv je označenie „blahoslavený“, skupina ľudí s určitým postojom a potom zodpovedajúce prisľúbenie-dar. Blahoslavený sa dá výstižne preložiť ako „šťastný“. V Novom zákone sa tento pojem používa na označenie jedinečnej radosti prýštiacej z účasti na Božej spáse, ako vysvetľuje rozvedenie posledného blahoslavenstva vo v. 23: „radujte sa a jasajte, lebo máte veľkú odmenu v nebi!“ Blahoslavení sú tí, čo jasajú a plesajú, pretože môžu prežívať naplnenie Božích prísľubov a príchod Božieho kráľovstva.
Blahoslavenstvá sú radostnou zvesťou v najsilnejšom slova zmysle: zvestujú tú najväčšiu a najskutočnejšiu radosť, pretože je darovaná Bohom. Prezrádzajú, že Ježišovo hlásanie je predovšetkým radostnou zvesťou. Kristus prišiel hlásať plnosť radosti a nielen ju hlásal, ale aj daroval (porov. Jn 2,1-11: zázrakom v Káne ponúkol dar vína ako symbol radosti). V blahoslavenstvách vidíme naplnenie prísľubu z Iz 61,1: „Pán ma poslal hlásať evanjelium, t.j. radostnú zvesť chudobným“ (a práve prvé blahoslavenstvo je určené chudobným, 6,20). Svätý Ambróz dodáva: „Nie všetci chudobní sú blahoslavení, pretože chudoba je sama o sebe čímsi neutrálnym. Môžeme sa totiž stretnúť s dobrými i zlými chudobnými“ a „Ani chudoba ani bohatstvo o sebe nepredstavujú určité dobro, pretože všetko závisí od nášho úmyslu“ (sv. Ján Zlatoústy).
Na docielenie výrazného kontrastu sa oproti štyrom blaženstvám objavujú Ježišove štyri protikladné beda. Proroci také výroky používali ako silné varovanie s výrazom smútku pri reálnom ohrození života. Bolo by zlé vidieť v týchto slovách predovšetkým mravný nárok, teda, že Boh mi musí darovať to čo sľúbil: na prvom mieste sa tu zvestuje radosť, ktorá je Božím darom. Je síce pravda, že táto radosť je prisľúbená ľuďom spĺňajúcim určité požiadavky, avšak tieto nároky nie sú výslovne prikazované: mravná požiadavka teda ustupuje radostnej zvesti.
Pane, blahoslavenstvo neplatí pre tých, čo sú „iba“ chudobní, ale pre tých, čo predovšetkým ťa nasledujú ako chudobní či trpiaci. Chcú byť pri tebe blízko, pretože poznali, že u teba „je najväčšie bohatstvo“. Odhodili všetok zaťažujúci balast, aby šli len tak naľahko. Ty, Majster chudobných si bol stále na ceste, a preto si si nemohol „ťahať“ so sebou veľký batoh. Ich putovanie za tebou, ich „ľahká výbava“ na cestu je pre nás symbolom toho, že ak chceme kráčať za tebou, musíme ísť „naľahko“: nielen bez vnútornej „pripútanosti“ k majetku, ale aj s vonkajšou ľahkosťou. Vďaka nej pocítime, že je nutné sa zbaviť ťažkých bremien na ceste k pravej radosti. Pane, daj nám byť veľkorysými, aby sme chceli to čo je najviac, spoznať ťa a byť pri tebe blízko. Amen.
Jozef Jančovič