-
čítanie: Nm 6,22-27
Prvé čítanie z Knihy Numeri prináša kňazské požehnanie, ktoré v rámci spisu uzatvára časť týkajúcu sa obradnej čistoty tábora Izraelitov (kap. 5–6). Cieľom pokynov v tejto časti knihy bolo uchovanie harmónie a pokoja v spoločenstve. Spolu s pravidlami, ktoré vyžadovali určité postoje od ľudí, Boh udeľuje svoje požehnanie ako znak neustálej pomoci pri dosahovaní žiadanej svätosti. S každou výzvou, ktorej treba čeliť, Boh ponúka aj svoju milosť (1Kor 10,13). V tomto prípade má byť požehnanie udeľované prostredníctvom „Árona a jeho synov“, to znamená prostredníctvom kňazov. Ich úlohou bolo sprostredkovať komunikáciu medzi ľuďmi a Bohom. Boli zodpovední za dodržiavanie predpisov o obetiach a tiež za žehnanie ľudu v Božom mene (Ž 129,8; 133,3). Zdrojom požehnania a uzdravujúcej moci však neboli oni, ale sám Boh, ako potvrdzuje ďalej samotný text: „…budú vzývať moje meno nad izraelskými synmi a ja ich požehnám“.
Vo formulácii požehnania je ľahko rozpoznať Božie meno, ktoré otvára každý riadok trojitého požehnania. Každý riadok obsahuje dve slovesá: prvé robí súhrn Božieho pôsobenia vzhľadom na toho, kto prijíma požehnanie, a druhé objasňuje účinky Božieho konania. Zdá sa však, že ústredné posolstvo požehnania je sústredené v záverečnom slove „pokoj“ [hebr. šalom]. Biblický význam pokoja zahŕňa celú ľudskú existenciu, vrátane zdravia, bezpečia, pohody a dokonca aj materiálnej prosperity a dlhého života. Požehnanie pokoja v Božom mene – hoci zostáva vo forme želania – pripomína to, že Božia moc dokáže premeniť život človeka v jeho celku.
-
čítanie: Gal 4,4-7
„Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna…“ Pavol v úryvku druhého čítania z Listu Galaťanom používa slávnostnú formuláciu, aby oznámil premieňajúcu moc vykúpenia, ktoré uskutočnil Ježiš, Boží Syn. Pripomína, že Ježiš je „narodený zo ženy, narodený pod zákonom“, čím chce položiť dôraz na jeho plnú ľudskosť. Syn Boží sa stal jedným z nás (Jn 1,14). Hoci kríž nie je v týchto veršoch výslovne spomenutý, Pavol o ňom určite uvažuje spolu s vtelením, ako je vyjadrené pár veršoch prv: „Kristus nás vykúpil spod kliatby zákona tým, že za nás sa stal kliatbou, lebo je napísané, «Prekliaty je každý, kto visí na dreve»“ (Gal 3,13). Táto vykupiteľská udalosť kríža znamená zásadnú zmenu pre identitu veriacich, lebo sú prijatí do Božej rodiny: „skrze vieru v Ježišovi Kristovi ste všetci Božími synmi“ (Gal 3,26). Nový status adoptovaných detí prináša to, čo malo zabezpečiť požehnanie Árona a jeho synov: integritu a plnosť života. Znamením a zárukou toho je prítomnosť Ducha v srdciach tých, čo patria do Božej rodiny. On je premieňajúcou Božou mocou, ako hovorí Pavol na inom mieste: „A keď vo vás prebýva Duch toho, ktorý vzkriesil Ježiša z mŕtvych, potom ten, čo vzkriesil z mŕtvych Krista, oživí aj vaše smrteľné telá skrze svojho Ducha, ktorý prebýva vo vás“ (Rim 8,11). Život je dedičstvom tých, ktorí sa stali Božími deťmi.
Evanjelium: Lk 2,16-21
Evanjelium z 2. kapitoly Lukáša nás privádza späť k jasličkám, pričom sa zameriava na návštevu pastierov pri Márii, Jozefovi a dieťati. Ich príchod evanjelista charakterizuje výrazom „poponáhľali sa“, ktorý pripomína Máriino ponáhľanie sa k Alžbete po zvestovaní (porov. Lk 1,39). Ako Máriino náhlenie bolo znakom jej neodkladnej poslušnosti, tak sa to javí aj v prípade pastierov. Poslúchli posolstvo anjela (Lk 2,10-12) a vydali sa na určené miesto.
Vo svojej dobe pastieri patrili do kategórie nespoľahlivých osôb. Napriek tomu verná poslušnosť ohlásenému slovu ich premieňa na dôveryhodných svedkov. Keď videli dieťa, „vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati; a všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri rozprávali“. Slovo tých, ktorých dôstojnosť bola kedysi podceňovaná, sa skrze poslušnosť Bohu premieňa na hodnoverné svedectvo. A je tu ešte ďalšia premena, ktorú možno pozorovať v súvislosti s pastiermi. O ich návrate sa hovorí, že „oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané“. Vo svojej poslušnosti a v svedectve – ktoré sa podobá neskoršiemu ohlasovaniu evanjelia, ktoré tiež vyvolávalo údiv ľudí – zakúsili premieňajúcu silu blízkosti Spasiteľa, zakúsili totiž spásu, ktorá pramení v jeho prítomnosti. Vrátili sa plní oslavy a radosti ako tí, ktorí sú vykúpení.
Marek Vaňuš SVD
