-
čítanie: Sof 3,14-17
Prorok Sofoniáš účinkoval približne v tom istom čase ako Jeremiáš, azda o niečo skôr. Svojím proroctvom pripravil náboženskú reformu, ktorú uskutočnil kráľ Joziáš. Jeho proroctvo je veľmi optimistické a prináša nádej. Je veľmi vhodné pripomenúť si ho práve na 3. adventnú nedeľu, ktorá sa nazýva nedeľou „gaudete“ – radujte sa! Tešme sa teda, pretože Pán k nám obnovuje svoju lásku, ako to napísal Sofoniáš.
Toto nie je len nejaké konštatovanie v morálnom zmysle. Je to tvrdenie, ktoré odráža pravdu, že u Boha je všetko naše dianie ako jedno veľké „teraz“. Ak preto prorok Sofoniáš tvrdí, že Boh plesá a teší sa nad Sionom a obnovuje k nemu svoju lásku, s istotou to platí aj o jeho vzťahu k nám. Máme preto viac, ako len morálnu istotu o tom, že aj my sme dnes objektom tejto Božej lásky a plesania.
-
čítanie: Flp 4,4-7
V druhom čítaní nachádzame prakticky rovnakú tému z minulej nedele, keď sme počúvali úryvok z Listu Filipanom. Apoštol Pavol dnes ešte výraznejšie ako v predchádzajúcom úryvku zdôrazňuje radosť v Pánovi. Kresťanom radí ustavične sa radovať, o nič nemajú byť ustarostení, za všetko vzdávať vďaky a svoje srdcia a myšlienky zveriť Bohu. Skúsme to aj my.
Vo vypočutom úryvku sv. Pavla sa zračí jeho úprimná, Kristova láska voči kresťanom vo Filipách. Znovu sa potvrdzuje to, čo napísal na začiatku listu: …po vás všetkých túžim srdcom Krista Ježiša… a: ten, čo začal vo vás dobré dielo, nech ho aj sám dokončí… Dnes toto krásne želanie dostáva podobu Božieho pokoja, ktorý prevyšuje každú chápavosť a má uchrániť srdcia a mysle kresťanov v Kristovi Ježišovi. Tieto hodnoty kresťanského života a Božie dary nám dnes chýbajú. Potrebujeme ich.
Evanjelium: Lk 3,10-18
Na scénu evanjelia vystupuje aj dnes svätý Ján Krstiteľ, ktorého Božie zjavenie označuje ako Pánovho predchodcu. Dnešná liturgia ho predstavuje v konkrétnej situácii, keď k nemu prichádzajú jednotlivé stavy židovskej spoločnosti a pýtajú sa ho na konkrétne podmienky hodné prijatia Mesiáša. Ján každému odpovedal, a tak jedinečným spôsobom plnil svoje prorocké poslanie.
Od tohto momentu je len malý krok k našej prítomnosti. Potrebné je, aby sme si aj my položili podobnú otázku: Čo máme robiť my? Je to logická otázka, ktorá vždy nasleduje potom, keď sme pochopili teoretickú podstatu diskutovaného problému. Tak sa pýtali zástupy, ktoré počúvali Jána Krstiteľa. Ján ohlasoval pokánie a zástupy na znak toho, že mu porozumeli, sa pýtali, čo majú robiť. Aj my sa pýtame dnes podobne, pretože sme v situácii, keď sa dobro a zlo stretajú v novom rozdelení síl.
Odpoveď môžeme hľadať v zahĺbení sa do posolstva tohto liturgického času, do posolstva tejto adventnej nedele, do svojho vlastného vnútra i vlastných otázok, ktoré práve prežívame. Čo máme teda robiť? V prvom rade nedať si vziať schopnosť rozlišovať dobro od zla. Nedať si nahovoriť, že všetko je relatívne, že všetko je spochybniteľné. Nedať si vsugerovať pyšný postoj, že my sme tí, ktorí rozhodujú o tom, čo je dobré a čo zlé… Predsa Boh ako absolútne Bytie, to už určil. On je tým Dobrom, po ktorom túžime. Za Ježišom máme ísť, jeho chceme nasledovať.
Ján ohlasoval zákon, a ten bol spravodlivý. Ján ohlasoval poctivosť v myslení a konaní. Ježiš však priniesol ešte viac: priniesol nám Ducha, ktorý nás robí Božími priateľmi, Božími synmi a dcérami… On prináša Ducha a jeho lásku ako oheň. Majme túžbu po tomto kvalitatívnom zosilnení duchovného života.
Mons. Anton Tyrol
