- čítanie: Zach 9,9-10
Texty 14. cezročnej nedele sa nám prihovárajú predovšetkým témou pokoja. Prorok Zachariáš opisuje Mesiáša ako Knieža pokoja. „Dcéra sionská“ a „dcéra jeruzalemská“ sú pekné semitizmy, sú to synonymá, a označujú Jeruzalem. „Vozy z Efraima“ a „kone z Jeruzalema“ sú symboly akejkoľvek moci. Autor tu chce naznačiť, že Mesiáš bude silnejší ako akákoľvek vojenská, či iná svetská moc. Mesiášska moc bude spočívať v pokore a v tom, že Mesiáš prinesie a nastolí univerzálny pokoj.
V centre textu je výrečný kontrast: Mesiáš-Kráľ prichádza pokorne, na osliatku. Vyničí však kone a bojové vozy! Zbrane budú polámané. On nastolí pokoj. Bude to iný pokoj, než pokoj strážený zbraňami. Ďalšou vlastnosťou tohto pokoja je, že bude všeobecný, univerzálny. Božie kráľovstvo sa naozaj má rozšíriť do všetkých končín sveta.
- čítanie: Rim 8,9.11-13
V úryvku z Listu Rimanom vysvetľuje jeho autor, sv. Pavol, praktické dôsledky kresťanskej slobody. Ten, kto patrí Kristovi, ten si osvojuje jeho myslenie a konanie. Ide teda o to, aby sme vlastnili Kristovho Ducha. Kresťanská sloboda si vyžaduje dôsledný život podľa Kristovho Ducha. Na prvý pohľad sa môže zdať, že tu ide v duchovnom živote o novú povinnosť, čo nie je veľmi atraktívne. Avšak dobro, ktoré s vnútorným prijatím Krista dostaneme, nekonečne prevyšuje tie limity, ktoré si pri nasledovaní Ježiša musíme stanoviť. List Rimanom to naznačuje v závere 8. kapitoly, kde nájdeme veľkolepý Hymnus na Božiu lásku (8,31-39): Kto nás odlúči od Kristovej lásky?… Nijaké stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.
Evanjelium: Mt 11,25-30
Evanjelista Matúš nám predstavuje Pána Ježiša, ako sa modlí k Bohu Otcovi. Oslavuje ho za to, že dal dar viery maličkým, teda pokorným a úprimným veriacim. Môžeme si pod nimi predstavovať apoštolov, ale v širšom zmysle aj každého veriaceho človeka, ktorý sa úprimne usiluje o spoločenstvo s Bohom.
V súvislosti s prvým čítaním maličkí tu predstavujú autentických nasledovníkov Ježiša Krista. On prichádza v okolnostiach pokory a bezmocnosti. A predsa zvíťazí nad rozmanitou mocou tohto sveta! V evanjeliu Ježiš oslavuje svojho Otca za túto logiku kríža, logiku pokory, stratégiu bezmocnosti voči svetskej moci. Táto stratégia však má svoje opodstatnenie a svoje naplnenie medzi Otcom a Synom. Boh Otec a Boh Syn sú vo vzájomnom vzťahu pokory a vzájomne sa darujúcej lásky. Spolu s ňou ide aj ich vzájomné poznanie. Ježiš teraz oslavuje Otca za maličkých, teda za tých, ktorí pochopili túto Božiu stratégiu, vnútorne ju prijali a nasledujú Ježiša v jeho prístupe k Otcovi.
Druhá časť evanjeliového úryvku je rovnako milé a súcitné pozvanie všetkých, najmä utrápených ľudí, ktorí u Ježiša môžu nájsť pravý pokoj. Ukazuje sa, že práve tí ľudia, ktorí sa namáhajú, sú unavení a preťažení, práve takí sú najlepšie pripravení pochopiť a prijať Ježišovu stratégiu pokory a pokoja.
Toto evanjelium o maličkých je veľmi významné pre kresťanský život ako taký. Príklady svätých sú presvedčivým dôkazom toho, ako táto Ježišova stratégia pokory a pokoja funguje. K najšťastnejším ľuďom na tomto svete bezpochyby patril sv. František Assiský, svätá Terezka Ježiškova, svätý Dominik Sávio a mnohí iní. Boli šťastní preto, že prijali Ježišovu stratégiu pokory a pokoja. Oni pochopili, že Ježišovo slovo je pre človeka užitočné a prinášajúce radosť a stali sa aj našimi učiteľmi duchovného života. Nasledujme ich.
Mons. Anton Tyrol
