Iz 8,23b–9,3 V prvom čítaní z proroka Izaiáša počúvame ako v 8. stor. pred Kr. obávaní Asýrčania dobyli Galileu a časť jej obyvateľov odvliekli do zajatia. Prorok vidí tento kraj zahalený do hlbokej temnoty, ktorú priniesla vyčíňajúca smrť a zloba. No do tejto tmy zažiari Božie svetlo a radosť vystrieda smútok: tým svetlom bude nečakaný zrod zbožného kráľa Ezechiáša, či neskoršieho kráľa Joziáša z Dávidovho rodu (Iz 9,5). Ich nástup na trón bude ako východ slnka, keďže prinesú úľavu a neskôr aj oslobodenie od Asýrčanov. Boh tak láme symboly poroby: jarmo, brvno a palicu utláčateľa ako voľakedy cez smelého sudcu Gedeona a jeho skromné vojsko porazil obávaných Madiánčanov (Sdc 7,14n). Toto mesiášske proroctvo sa ideálne naplní v Kristovi a v jeho slove o kráľovstve, ktoré ako prví začujú Galilejčania.
1Kor 1,10-13.17 Druhé čítanie uvádza jednu z hlavných tém Prvého listu Korinťanom: problém protirečiacich skupín v korintskej cirkvi. Apoštol Pavol si uvedomuje závažnosť problému, a preto kresťanov napomína Kristovým menom a svojou apoštolskou autoritou. Jeho slová: „hovorte to isté, … aby ste boli dokonalí v rovnakom zmýšľaní a v rovnakom úsudku“ nenútia členov komunity k rovnakosti, ale k rovnakému zmýšľaniu a postoju podľa Krista, čím sa potlačí štiepenie i sektárska mentalita a pocit výlučnosti jedných voči druhým. Išlo tu napokon, ako vždy, asi o jedincov, ktorí sa usilovali vyniknúť na úkor druhých. Korinťania však nepatria Apollovi, ani Pavlovi, ani Petrovi, ale výlučne patria Kristovi: v ňom boli totiž pokrstení a prijali jeho slovo o ukrižovaní. Bláznovstvo ohlasovania Kristovho kríža a vzkriesenia pretvorilo Pavlovu existenciu a môže úplne pretvoriť aj život Korinťanov a táto sila slova o smrti a novom živote Krista pretvára od krstu aj náš život.
Evanjelium Mt 4,12-23 Dnešné evanjelium opisuje silu Ježišovho slova. Je radostnou zvesťou o Božom kráľovstve. Stať má tri časti: začiatok Ježišovho ohlasovania kráľovstva v Galilei, povolanie štyroch rybárov a súhrnná správa o jeho pôsobení. Uväznenie Jána Krstiteľa vzbudilo Ježišovu činnosť v Galilei, čím sa ideálne napĺňa Izaiášova predpoveď z prvého čítania. Ježišova prítomnosť je svetlom zaháňajúcim temnotu beznádeje. Ježiš práve tu začne ohlasovať Božie kráľovstvo. Robí to tými istými slovami ako Ján v Judsku na púšti: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“ Boh je teda blízko a ujíma sa vlády, preto sa treba k nemu vrátiť. V tomto všetkom prichádza spása a požehnanie, čoho viditeľným prejavom je povolanie učeníkov a početné uzdravenia.
Je to práve Ježišovo slovo, ktoré približuje ľudí k Bohu: dôkazom sú prví štyria apoštoli – rybári ľudí. Účinok tohto slova Matúš zámerne podáva ideálnym spôsobom: Ježiš stretá bratov pri práci, autoritatívne ich pozýva k nasledovaniu, oni okamžite súhlasia, zanechajú svoju prácu a začnú nasledovať Krista. Jeho slovo taktiež pôsobí úplne novým spôsobom: v židovstve si totiž sám učeník volil učiteľa, teraz si však Ježiš volí učeníkov.
V stati sa výrazne podčiarkuje činnosť Ježiša: kráča, vidí, hovorí a povoláva si ľudí a robí to dvakrát po sebe. Učeníci ho nemajú iba pasívne nasledovať, ale majú sa aktívne stať rybármi ľudí. Podmanivé slovo Ježiša nasmeruje rybárov od života pre seba k životu pre Krista a pre jeho kráľovstvo. Tým, že sa povolanie rybárov zopakovalo aj druhýkrát, sa naznačuje, že Ježiš si povoláva znovu a znovu; až dodnes volá ľudí slúžiť Bohu a jeho veciam s nerozdeleným srdcom. Fakt, že súhrn o Ježišovej činnosti zaznie po povolaní učeníkov, naznačuje, že Ježiš pôsobí už aj s učeníkmi a oni sú pre jeho poslanie kľúčovými postavami.
Vypracoval: Mons. Jozef Jančovič
