Dnešné nedeľné evanjelium obsahuje provokatívne podobenstve o nepoctivom správcovi. Zatiaľ čo minulú nedeľu tri podobenstvá o „radosti z nájdenia“ (Lk 15) zdôraznili Božiu iniciatívu pri hľadaní „stratených“, lebo Ježiš, „Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo“ (Lk 19,10), tak Lukášova šestnásta kapitola zdôrazní ľudskú reakciu a zodpovednosť. Hlavnou témou dnešného podobenstva je vzťah k majetku, presnejšie k jeho „rozumnému“ využívaniu. Táto téma sa objaví i v podobenstve budúcej nedele „O boháčovi a Lazárovi“.
Pri čítaní podobenstva (v. 1-8) je zásadné uvedomiť si, že máme pred sebou rozvinuté prirovnanie: nemáme sa snažiť „rozlúštiť“ všetky prvky a detaily podobenstva, pretože mnohé veci sú uvedené len na dokreslenie príbehu. Podobenstvo nie je alegória, v ktorej sa má každý prvok „preložiť“ a preniesť do duchovnej roviny. Ak budeme mať na pamäti túto poučku, nebudeme mať problémy s „nečestnosťou“ sluhu: táto nečestnosť nie je hlavnou myšlienkou podobenstva (pán chválil dôvtipnosť konania sebe vlastnú sluhovi, nechváli sa jeho nečestnosť). Zmienka o nečestnosti slúži len na „okorenenie“ príbehu, ktorý sa tak stáva príťažlivejším. Vo v. 3 kopanie a žobranie predstavujú činnosti, ktoré boli v spoločenskom rebríčku tesne nad otrockým stavom. Vo v. 6-7 sto kadí (gr. sing. batos) oleja predstavuje približne 3 500 litrov, čo je ročná úroda veľmi veľkého olivového hája. Sto meríc (gr. sing. hekaton) predstavuje približne polovicu výnosu z pozemku s rozlohou 80 hektárov, čo je približne 20-krát väčší pozemok ako priemerné pole jednej rodiny. Tento správca šafári s „veľkým podnikom“, nie s bežnými ľuďmi.
Vo v. 9-12 sa téma „rozvážnosti“ ďalej rozvíja a uplatňuje: majetok máme investovať rozvážne, t. j. míňať ho v prospech blížnych (takto sa získavajú priatelia). Takto je darca odmenený prijatím do večného príbytku (v podobenstve o Lazárovi je to konkretizované ako prijatie u Abraháma, v podobenstve o tzv. márnotratnom synovi je to prijatie u otca). Toto „rozumné správanie“ je „vernosť“ v malom (prívlastok „malý“ označuje „pozemské bohatstvo“; „veľké a pravé“ bohatstvo sú poklady v nebi).
Problematický je pojem „nespravodlivá mamona“ (v. 11); ten totiž spôsobuje vykladačom ťažkosti. Prídavné meno „nespravodlivý“ je tu zrejme použité preto, aby sa tento verš myšlienkovo spojil s podobenstvom o „nespravodlivom“ správcovi) a poučením vo v. 10: „Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom, a kto je nepoctivý (dosl. nespravodlivý, gr. adikos) v najmenšom, je nepoctivý aj vo veľkom.“ Je zrejmé, že prídavné meno v slovnom spojení „nespravodlivá mamona“ má iný význam ako v predchádzajúcich dvoch prípadoch (v. 8.10). Tu už nejde o nespravodlivo nadobudnutý majetok alebo o majetok, ktorý vedie k nespravodlivosti a zvádza k lakomstvu, ale ide o nepravý majetok: prídavné meno „nespravodlivý“ je vhodnejšie preložiť ako nepravý, ako naznačuje pokračovanie verša. Nepravý majetok, teda ten, čo nezabezpečujúci život, je v protiklade ku skutočnému bohatstvu, tomu Božiemu, darovanému po skončení pozemskej púte. Takýto preklad slova „nespravodlivý“ v zmysle „nepravý“ nie je vôbec svojvoľný, ale opiera sa o židovské pozadie (porov. Jn 7,18: „Ale kto hľadá slávu toho, ktorý ho poslal, ten je pravdivý a neprávosti v ňom niet“. Je teda jasné, prečo je „nespravodlivé“ bohatstvo označené prívlastkom „najmenšie“ (v. 10). A takýto pozemský majetok môžeme nazvať aj „cudzím“, pretože nám v skutočnosti nepatrí (pretože pominie) – na rozdiel od bohatstva v nebi. Vo v. 13 sa naznačuje, že takéto konanie „pre iných“ si vyžaduje slobodu od majetku: kto je viazaný majetkom, nemôže ho „dávať“ iným, a teda nemôže slúžiť Bohu. Slúžiť Bohu totiž znamená slúžiť druhým: slúžiť druhým svojimi materiálnymi darmi.
Pane, ďakujeme ti, že prejavom pravého pokánia je aj správny vzťah k majetku. Hoci by sa nám zdalo, že tunelári a zlodeji sa môžu odvolávať na dnešné podobenstvo, ktoré chváli nepoctivého správcu, ktorý ako predchodca novodobých tunelárov nebol ani potrestaný, ale skôr odmenený, nie je tomu tak. Zo svetla celého Svätého písma, Pane, vieme, že takýto výklad by bol v rozpore s tvojím učením a so všeobecne uznávanými zásadami morálneho správania. Veď týmto príbehom, Pane, nechváliš nečestnosť sluhu, ale jeho rozvážnosť. V kritickej situácii sa nenechal premôcť porazenectvom a skľúčenosťou, ale premýšľal, ako ďalej. Dal do pohybu svoje mozgové bunky a vymyslel dokonalý plán, v ktorom ako doteraz premyslene zneužíval cudzí majetok, no teraz prekonal sám seba a jeho pán ho za to dokonca pochválil. Premyslené, chytré a rafinované konanie je práve tou vlastnosťou, ktoré pána tak „fascinovalo“, že napokon ocenil túto rafinovanosť, ale nie nečestnosť alebo krádež. Ďakujeme, že táto šikovnosť a vynaliezavosť synov svetle je aj pre nás „vzorom“. Môžeme sa inšpirovať ich zápalom, premyslenosťou, šikovnosťou a predvídavosťou. Daj, aby nás kráčanie za tebou bavilo a pomôž nám, Pane, majetok „investovať“ správne a sofistikovane. Ďakujeme Ti, Pane, za toto cenné poradenstvo, ktoré nám zaručuje bezpečnú budúcnosť. Ďakujeme, že nás učíš byť bohatými pred tebou a slúžiť tebe a iným, lebo mamona si to nezaslúži.
