Prin\u00e1\u0161ame \u010fal\u0161iu \u010das\u0165 cyklu \u201eBiblick\u00e9 postavy\u201c, ktor\u00fd pre Slovensk\u00fa redakciu Vatik\u00e1nskeho rozhlasu \u2013 Vatican News pripravuje sr. Anna M\u00e1tikov\u00e1 z Kongreg\u00e1cie Dc\u00e9r sv. Pavla \u2013 paul\u00ednok, ktor\u00e1 z\u00edskala doktorsk\u00fd titul na P\u00e1pe\u017eskom biblickom in\u0161tit\u00fate v R\u00edme.<\/p>\n
Apo\u0161tol Pavol z\u010faleka nie je jedin\u00fd novoz\u00e1konn\u00fd autor, ktor\u00e9ho zauj\u00edma praotec Abrah\u00e1m. Odvol\u00e1va sa na neho aj pisate\u013e Jakubovho listu. Na prv\u00fd poh\u013ead by sa mohlo zda\u0165, \u017ee on Abrah\u00e1movou autoritou za\u0161ti\u0165uje \u00faplne opa\u010dn\u00fa t\u00e9zu ne\u017e Pavol. Ten v\u00a0Liste Gala\u0165anom i\u00a0v\u00a0Liste Rimanom trv\u00e1 na tom, \u017ee pre sp\u00e1su je z\u00e1sadn\u00e1 jedine viera v\u00a0Krista. Obriezka \u010di in\u00e9 skutky spojen\u00e9 s dodr\u017eovan\u00edm Moj\u017ei\u0161ovho z\u00e1kona u\u017e nem\u00f4\u017eu ni\u010d prida\u0165 t\u00fdm, ktor\u00ed uverili v\u00a0Krista a\u00a0\u017eij\u00fa s\u00a0n\u00edm. Pavol pritom cituje tvrdenie z\u00a0p\u00e4tn\u00e1stej kapitoly knihy Genesis, \u017ee \u201eAbrah\u00e1m uveril Bohu a\u00a0po\u010d\u00edtalo sa mu to za spravodlivos\u0165\u201c (porov. Gen 15,6 a\u00a0Gal 3,6).<\/p>\n
Aj autor Jakubovho listu hovor\u00ed o\u00a0skutkoch, ale vehementne\u00a0zd\u00f4raz\u0148uje, \u017ee viera bez skutkov je ne\u00fa\u010dinn\u00e1 (porov. Jak 2,20). Tie\u017e sa odvol\u00e1va na t\u00fa ist\u00fa pas\u00e1\u017e z\u00a0p\u00e4tn\u00e1stej kapitoly knihy Genezis, a\u00a0s\u00edce, \u017ee \u201eAbrah\u00e1m uveril Bohu a to sa mu po\u010d\u00edtalo za spravodlivos\u0165\u201c (porov. Gen 15,6 a Jak 2,23), av\u0161ak pod\u013ea Jakuba sa toto slovo P\u00edsma splnilo vtedy, ke\u010f Abrah\u00e1m obetoval na olt\u00e1ri svojho syna Iz\u00e1ka a\u00a0dosiahol tak dokonalos\u0165 svojimi skutkami (porov. Jak 2,21-23). Pisate\u013e teda bez okolkov tvrd\u00ed, \u017ee \u201e\u010dlovek je ospravedlnen\u00fd zo skutkov, a\u00a0nie iba z\u00a0viery\u201c (Jak 2,24). Autor Jakubovho listu v\u00a0tejto svojej argument\u00e1cii nadv\u00e4zuje na be\u017en\u00fa \u017eidovsk\u00fa trad\u00edciu svojej doby. Napr\u00edklad \u017eidovsk\u00fd filozof Fil\u00f3n Alexandrijsk\u00fd z\u00a0prv\u00e9ho storo\u010dia n\u00e1\u0161ho\u00a0 letopo\u010dtu ozna\u010duje obetovanie Iz\u00e1ka za najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed z\u00a0Abrah\u00e1mov\u00fdch skutkov. Podobn\u00e1 my\u0161lienka zaznieva aj v\u00a0Prvej knihe Machabejcov (1 Mak 2,51-52).[1]\n
Zo\u010di vo\u010di tomu, \u010do vo svojich listoch tvrd\u00ed apo\u0161tol Pavol, sa v\u0161ak \u010ditate\u013e Nov\u00e9ho z\u00e1kona neubr\u00e1ni ot\u00e1zkam: Kto m\u00e1 pravdu \u2013 Pavol alebo pisate\u013e Jakubovho listu? Odpove\u010f znie: obidvaja. Ako je to mo\u017en\u00e9? D\u00f4vodom je to, \u017ee ka\u017ed\u00fd z\u00a0nich mysl\u00ed pod pojmom \u201eskutky\u201c nie\u010do in\u00e9. Preto sa ich v\u00fdpovede tak z\u00e1sadne l\u00ed\u0161ia.<\/p>\n
V\u00a0Pavlovom pojat\u00ed s\u00fa\u00a0skutky<\/i>\u00a0n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 \u00fakony pod\u013ea Moj\u017ei\u0161ovho z\u00e1kona. Patria sem napr\u00edklad nariadenia o\u00a0obriezke \u010di o\u00a0\u010dist\u00fdch a\u00a0ne\u010dist\u00fdch pokrmoch. Ani najpedantnej\u0161ie zachov\u00e1vanie t\u00fdchto predpisov nem\u00f4\u017ee \u010dloveka urobi\u0165 dobr\u00fdm. Nem\u00f4\u017eu mu zaru\u010di\u0165 sp\u00e1su. Preto Pavol trv\u00e1 na tom, \u017ee tieto\u00a0skutky<\/i>\u00a0s\u00fa \u00faplne zbyto\u010dn\u00e9 pre t\u00fdch, ktor\u00ed veria v\u00a0Krista a\u00a0\u017eij\u00fa s\u00a0n\u00edm a\u00a0pod\u013ea neho. V\u00a0porovnan\u00ed s\u00a0t\u00fdm, \u010do d\u00e1va viera v\u00a0Krista, s\u00fa tieto skutky bezpredmetn\u00e9.<\/p>\n
Autor Jakubovho listu ale hovor\u00ed o\u00a0nie\u010dom inom. V\u00a0jeho ch\u00e1pan\u00ed s\u00fa\u00a0skutky<\/i>\u00a0praktick\u00e9 prejavy \u017eivota pod\u013ea viery v\u00a0Krista, a\u00a0to predov\u0161etk\u00fdm konkr\u00e9tne prejavy l\u00e1sky k\u00a0bl\u00ed\u017enemu. Pr\u00e1ve ony ukazuj\u00fa, \u010di \u010dlovek naozaj \u017eije s\u00a0Kristom. Logicky a prirodzene vych\u00e1dzaj\u00fa z\u00a0viery v\u00a0Krista a\u00a0preto naozaj nie s\u00fa zbyto\u010dn\u00e9. Bez nich je viera pr\u00e1zdna, preto s\u00fa nevyhnutn\u00e9. V\u00a0tomto zmysle je Abrah\u00e1mova ochota obetova\u0165 syna Iz\u00e1ka v\u00a0pojat\u00ed Jakubovho listu\u00a0skutkom<\/i>, ktor\u00fdm praotec konkr\u00e9tne dokazuje svoju d\u00f4veru v Boha.<\/p>\n
I\u00a0v\u00a0Abrah\u00e1movom \u017eivote bol Bo\u017e\u00ed dar skutkami nezasl\u00fa\u017een\u00fd, ako si v\u0161\u00edma Pavol. Ale aj Abrah\u00e1mov \u017eiv\u00fd a osobn\u00fd vz\u0165ah s\u00a0Bohom sa prejavoval skutkami, ako poznamen\u00e1va Jakub. Preto sa obaja novoz\u00e1konn\u00ed pisatelia \u2013 Pavol i\u00a0autor listu, ktor\u00fd trad\u00edcia pripisuje Jakubovi \u2013 m\u00f4\u017eu smelo odvol\u00e1va\u0165 na toho ist\u00e9ho praotca. Ka\u017ed\u00fd z\u00a0nich toti\u017e zd\u00f4raz\u0148uje in\u00fd aspekt tej istej skuto\u010dnosti, akoby sa na d\u00edvali na Abrah\u00e1ma z\u00a0dvoch r\u00f4znych uhlov poh\u013eadu.<\/p>\n
<\/p>\n