{"id":4928,"date":"2026-01-17T14:02:31","date_gmt":"2026-01-17T13:02:31","guid":{"rendered":"https:\/\/kbd.sk\/?p=4928"},"modified":"2026-01-17T14:51:30","modified_gmt":"2026-01-17T13:51:30","slug":"aperuit-illis","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/kbd.sk\/index.php\/nedela-bozieho-slova\/aperuit-illis\/","title":{"rendered":"Aperuit illis"},"content":{"rendered":"<header class=\"entry-header\">\n<div class=\"entry-meta\"><\/div>\n<\/header>\n<div class=\"entry-content\">\n<div style=\"text-align: center;\">Apo\u0161tolsk\u00fd list vo forme motu proprio\u00a0Sv\u00e4t\u00e9ho Otca Franti\u0161ka<\/div>\n<div style=\"text-align: center;\"><strong>Aperuit illis\u00a0<\/strong><\/div>\n<div style=\"text-align: center;\"><em>ktor\u00fdm sa ustanovuje sl\u00e1venie Nedele Bo\u017eieho slova<\/em><\/div>\n<div style=\"text-align: center;\"><\/div>\n<div>1. \u201eVtedy im otvoril myse\u013e, aby porozumeli P\u00edsmu\u201c (Lk 24, 45). To bol jeden z posledn\u00fdch \u010dinov zm\u0155tvychvstal\u00e9ho P\u00e1na pred jeho nanebovst\u00fapen\u00edm. Zjavil sa apo\u0161tolom, ke\u010f boli spolu zhroma\u017eden\u00ed, l\u00e1mal s nimi chlieb a otvoril ich myse\u013e pre porozumenie Sv\u00e4t\u00e9ho p\u00edsma. T\u00fdmto ustra\u0161en\u00fdm a sklaman\u00fdm \u013eu\u010fom odha\u013euje zmysel ve\u013ekono\u010dn\u00e9ho tajomstva: toti\u017e, \u017ee pod\u013ea ve\u010dn\u00e9ho pl\u00e1nu Otca mal Je\u017ei\u0161 trpie\u0165 a vsta\u0165 z m\u0155tvych, aby umo\u017enil obr\u00e1tenie a odpustenie hriechov (porov. Lk 24, 26.46 \u2013 47); a pris\u013e\u00fabil im Ducha Sv\u00e4t\u00e9ho, ktor\u00fd im d\u00e1 silu, aby sa stali svedkami tohto tajomstva sp\u00e1sy (porov. Lk 24, 49).\u00a0Vz\u0165ah medzi Zm\u0155tvychvstal\u00fdm, spolo\u010denstvom veriacich a Sv\u00e4t\u00fdm p\u00edsmom je pre na\u0161u identitu mimoriadne d\u00f4le\u017eit\u00fd. Bez P\u00e1na, ktor\u00fd n\u00e1s uv\u00e1dza do pochopenia Sv\u00e4t\u00e9ho p\u00edsma, je nemo\u017en\u00e9 do h\u013abky ho pochopi\u0165, ale plat\u00ed to aj opa\u010dne: bez Sv\u00e4t\u00e9ho p\u00edsma s\u00fa pre n\u00e1s nepochopite\u013en\u00e9 udalosti s\u00favisiace s poslan\u00edm Je\u017ei\u0161a a jeho Cirkvi vo svete. Sv. Hieronym mohol opr\u00e1vnene nap\u00edsa\u0165: \u201eNeznalos\u0165 P\u00edsma je neznalos\u0165ou Krista\u201c (In Is. Prologo: PL 24, 17).<\/div>\n<div><\/div>\n<div>2. Na z\u00e1ver Mimoriadneho sv\u00e4t\u00e9ho roku milosrdenstva som poprosil, aby sme uva\u017eovali nad \u201ejednou nede\u013eou, celou venovanou Bo\u017eiemu slovu, aby sme pochopili nevy\u010derpate\u013en\u00e9 bohatstvo, ktor\u00e9 poch\u00e1dza z trval\u00e9ho dial\u00f3gu Boha s jeho \u013eudom\u201c (apo\u0161t. list Misericordia et misera, 7). Venova\u0165 jednu nede\u013eu liturgick\u00e9ho roku zvl\u00e1\u0161\u0165 Bo\u017eiemu slovu zna\u010d\u00ed \u2013 o\u017eivi\u0165 v Cirkvi predov\u0161etk\u00fdm toto gesto Zm\u0155tvychvstal\u00e9ho, ktor\u00fdm pre n\u00e1s otv\u00e1ra poklady svojho Slova, aby sme sa mohli vo svete sta\u0165 hl\u00e1sate\u013emi tohto nevy\u010derpate\u013en\u00e9ho bohatstva.Na myse\u013e mi \u00a0prichodia slov\u00e1 z n\u00e1uky sv. Efr\u00e9ma: \u201eKto je schopn\u00fd pochopi\u0165, Pane, cel\u00e9 bohatstvo jedin\u00e9ho z tvojich slov? Ove\u013ea viac n\u00e1m unik\u00e1, ne\u017e dok\u00e1\u017eeme pochopi\u0165. Sme priam ako t\u00ed sm\u00e4dn\u00ed, ktor\u00ed pij\u00fa z prame\u0148a. Tvoje slovo pon\u00faka ve\u013ea r\u00f4znych rozmerov, ako s\u00fa mnoh\u00e9 \u2013 i perspekt\u00edvy t\u00fdch, \u010do ho \u0161tuduj\u00fa. P\u00e1n vyzdobil svoje slovo rozli\u010dn\u00fdmi kr\u00e1sami, aby t\u00ed, \u010do ho sk\u00famaj\u00fa, mohli \u00a0kontemplova\u0165 z neho to, \u010do preferuj\u00fa. Skryl do svojho slova v\u0161etky poklady, aby ka\u017ed\u00fd z n\u00e1s na\u0161iel bohatstvo v tom, \u010do kontempluje\u201c (Commenti sul Diatessaron 1, 18). T\u00fdmto listom by som chcel odpoveda\u0165 na mnoh\u00e9 \u017eiadosti, ktor\u00e9 mi pri\u0161li od Bo\u017eieho \u013eudu, aby sa v celej Cirkvi jednotne sl\u00e1vili \u00famysly Nedele Bo\u017eieho slova; a aby sa stalo spolo\u010dnou praxou pre\u017e\u00edvanie momentov, v ktor\u00fdch sa kres\u0165ansk\u00e1 komunita s\u00fastre\u010fuje na ve\u013ek\u00fa hodnotu, ktor\u00fa Bo\u017eie slovo zauj\u00edma v jej ka\u017edodennom \u017eivote. V rozli\u010dn\u00fdch miestnych cirkv\u00e1ch existuj\u00fa mnoh\u00e9 iniciat\u00edvy, ktor\u00e9 \u010doraz viac spr\u00edstup\u0148uj\u00fa Sv\u00e4t\u00e9 p\u00edsmo veriacim, aby c\u00edtili v\u010fa\u010dnos\u0165 za tento ve\u013ek\u00fd dar, no z\u00e1rove\u0148 z\u00e1v\u00e4zok \u017ei\u0165 pod\u013ea neho v ka\u017edodennom \u017eivote a zodpovednos\u0165 d\u00f4sledne o \u0148om sved\u010di\u0165.\u00a0Druh\u00fd vatik\u00e1nsky koncil svojou dogmatickou kon\u0161tit\u00faciou Dei verbum dal d\u00f4le\u017eit\u00fd impulz na objavovanie Bo\u017eieho slova. V tomto texte, ktor\u00fd si st\u00e1le zasluhuje, aby sa nad n\u00edm uva\u017eovalo a aby bol uv\u00e1dzan\u00fd do \u017eivota, sa jasne ukazuje povaha Sv\u00e4t\u00e9ho p\u00edsma, jeho odovzd\u00e1vanie z gener\u00e1cie na gener\u00e1ciu (kap. II), jeho bo\u017esk\u00e1 in\u0161pir\u00e1cia (kap. III), ktor\u00e1 zah\u0155\u0148a tak Star\u00fd ako aj Nov\u00fd z\u00e1kon (kap. IV a V), a jeho d\u00f4le\u017eitos\u0165 pre \u017eivot Cirkvi (kap. VI). Na o\u017eivenie tohto u\u010denia zvolal Benedikt XVI. v roku 2008 zhroma\u017edenie Biskupskej synody na t\u00e9mu \u201eBo\u017eie slovo v \u017eivote a poslan\u00ed Cirkvi\u201c a n\u00e1sledne publikoval apo\u0161tolsk\u00fa exhort\u00e1ciu Verbum Domini, ktor\u00e1 predstavuje pre na\u0161e spolo\u010denstv\u00e1 nenahradite\u013en\u00e9 u\u010denie.1 V tomto dokumente sa zvl\u00e1\u0161\u0165 sk\u00fama performat\u00edvny charakter Bo\u017eieho slova, predov\u0161etk\u00fdm v liturgickom konan\u00ed, ke\u010f sa ukazuje jeho vlastn\u00fd sviatostn\u00fd charakter. Preto je dobr\u00e9, aby v \u017eivote n\u00e1\u0161ho \u013eudu nikdy nech\u00fdbal tento rozhoduj\u00faci vz\u0165ah so \u017eiv\u00fdm Slovom, ktor\u00fdm sa Boh neust\u00e1le obracia na svoju nevestu, aby mohla r\u00e1s\u0165 v l\u00e1ske a vo svedectve viery.<\/div>\n<div><\/div>\n<div>3. Preto naria\u010fujem, aby 3. \u00a0nede\u013ea Cezro\u010dn\u00e9ho obdobia bola venovan\u00e1 sl\u00e1veniu, uva\u017eovaniu a roz\u0161irovaniu Bo\u017eieho slova. T\u00e1to Nede\u013ea Bo\u017eieho slova bude tak umiestnen\u00e1 do pr\u00edhodn\u00e9ho obdobia roka, ke\u010f sme pozvan\u00ed posil\u0148ova\u0165 svoje vz\u0165ahy so \u017eidmi a modli\u0165 sa za jednotu kres\u0165anov. Nejde len o \u010dasov\u00fa zhodu: sl\u00e1venie Nedele Bo\u017eieho slova m\u00e1 ekumenick\u00fd v\u00fdznam, preto\u017ee Sv\u00e4t\u00e9 p\u00edsmo nazna\u010d\u00ed t\u00fdm, \u010do ho po\u010d\u00favaj\u00fa, cestu na dosiahnutie skuto\u010dnej a pevnej jednoty. Spolo\u010denstv\u00e1 nech n\u00e1jdu sp\u00f4sob, ktor\u00fdm bud\u00fa \u00a0t\u00fato nede\u013eu pre\u017e\u00edva\u0165 ako sl\u00e1vnostn\u00fd de\u0148. Pritom bude d\u00f4le\u017eit\u00e9, aby sa pri sl\u00e1ven\u00ed Eucharistie intronizoval posv\u00e4tn\u00fd text, \u010d\u00edm sa zhroma\u017edeniu jasne d\u00e1 najavo, \u017ee Bo\u017eie slovo m\u00e1 normat\u00edvnu hodnotu. Na t\u00fato nede\u013eu bude zvl\u00e1\u0161\u0165 u\u017eito\u010dn\u00e9, ak \u00a0sa d\u00e1 d\u00f4raz na jeho hl\u00e1sanie a hom\u00edlia sa prisp\u00f4sob\u00ed tak, aby vynikla slu\u017eba, ktor\u00fa poskytuje P\u00e1novmu slovu. Biskupi m\u00f4\u017eu na t\u00fato nede\u013eu sl\u00e1vi\u0165 obrad ude\u013eovania lektor\u00e1tu alebo zverenia nejakej podobnej slu\u017eby, aby sa pripomenul v\u00fdznam hl\u00e1sania Bo\u017eieho slova v liturgii. Podstatn\u00e9 je, aby sa neopomenula nijak\u00e1 mo\u017enos\u0165 pripravi\u0165 niektor\u00fdch veriacich na to, aby sa prostredn\u00edctvom n\u00e1le\u017eitej pr\u00edpravy stali skuto\u010dn\u00fdmi hl\u00e1sate\u013emi Slova, ako sa to u\u017e deje v pr\u00edpade akolytov alebo mimoriadnych rozd\u00e1vate\u013eov sv\u00e4t\u00e9ho prij\u00edmania. Rovnako m\u00f4\u017eu far\u00e1ri n\u00e1js\u0165 formy, ako odovzda\u0165 cel\u00fa Bibliu alebo jednu jej knihu cel\u00e9mu zhroma\u017edeniu tak\u00fdm sp\u00f4sobom, v\u010faka ktor\u00e9mu sa uk\u00e1\u017ee v\u00fdznam jej ka\u017edodenn\u00e9ho \u010d\u00edtania, hlb\u0161ieho poznania a tie\u017e modlitby so Sv\u00e4t\u00fdm p\u00edsmom, s osobitn\u00fdm poukazom na lectio divina.<\/div>\n<div><\/div>\n<div>4. \u00a0N\u00e1vrat izraelsk\u00e9ho n\u00e1roda do vlasti po babylonskom zajat\u00ed bol vo v\u00fdznamnej miere pozna\u010den\u00fd \u010d\u00edtan\u00edm knihy Z\u00e1kona. Biblia n\u00e1m pon\u00faka dojemn\u00fd opis t\u00fdchto okamihov v Knihe Nehemi\u00e1\u0161ovej. \u013dud sa zhroma\u017edil v Jeruzaleme na n\u00e1mest\u00ed Vodnej br\u00e1ny, aby po\u010d\u00faval Z\u00e1kon. Tento \u013eud bol po odveden\u00ed do zajatia rozpt\u00fdlen\u00fd, no teraz sa znovu zhroma\u017edil pri Sv\u00e4tom p\u00edsme, ako \u201ejeden mu\u017e\u201c (Neh 8, 1 ). Pri \u010d\u00edtan\u00ed posv\u00e4tnej knihy, bola jeho pozornos\u0165 obr\u00e1ten\u00e1 na knihu Z\u00e1kona (porov. Neh 8, 3), v jej slov\u00e1ch dok\u00e1zal n\u00e1js\u0165 zmysel pre\u017e\u00edvan\u00fdch udalost\u00ed. Reakciou na toto hl\u00e1sanie bolo pohnutie a pla\u010d: \u201eA [leviti] \u010d\u00edtali z knihy, z Bo\u017eieho z\u00e1kona, sta\u0165 za sta\u0165ou a vykladali zmysel, tak\u017ee [\u013eudia] rozumeli tomu, \u010do sa pre\u010d\u00edtalo. Vtedy Nehemi\u00e1\u0161, to jest kr\u00e1\u013eov n\u00e1mestn\u00edk, Ezdr\u00e1\u0161, k\u0148az a z\u00e1konn\u00edk, a leviti, \u010do vyu\u010dovali \u013eud, povedali cel\u00e9mu spolo\u010denstvu: ,Tento de\u0148 je zasv\u00e4ten\u00fd P\u00e1novi, v\u00e1\u0161mu Bohu. Ne\u017eia\u013ete a nepla\u010dte!\u02bb V\u0161etok \u013eud toti\u017e plakal, ke\u010f po\u010dul slov\u00e1 Z\u00e1kona. [\u2026] ,A nerm\u00fa\u0165te sa, lebo rados\u0165 v P\u00e1novi je va\u0161a sila!\u02bb\u201c (Neh 8, 8 \u2013 10).\u00a0Tieto slov\u00e1 obsahuj\u00fa d\u00f4le\u017eit\u00e9 u\u010denie. Biblia nem\u00f4\u017ee by\u0165 dedi\u010dstvom iba nieko\u013ek\u00fdch a u\u017e v\u00f4bec nie len zbierkou kn\u00edh pre niektor\u00fdch privilegovan\u00fdch. Patr\u00ed predov\u0161etk\u00fdm \u013eudu, ktor\u00fd je zhroma\u017eden\u00fd, aby ju po\u010d\u00faval a stoto\u017enil sa s t\u00fdmto Slovom. Neraz sa v\u0161ak objavili snahy monopolizova\u0165 tento posv\u00e4tn\u00fd text, vy\u010dleniac ho len pre niektor\u00e9 kruhy alebo vyvolen\u00e9 skupiny. Tak to by\u0165 nesmie. Biblia je knihou P\u00e1novho \u013eudu, ktor\u00fd pri jej po\u010d\u00favan\u00ed prech\u00e1dza od rozpt\u00fdlenia a rozdelenia k jednote. Bo\u017eie slovo zjednocuje veriacich a rob\u00ed z nich jeden \u013eud.<\/div>\n<div><\/div>\n<div>5. V tejto jednote, vytvorenej po\u010d\u00favan\u00edm Slova, nes\u00fa ve\u013ek\u00fa zodpovednos\u0165 predov\u0161etk\u00fdm k\u0148azi, aby vysvet\u013eovali Sv\u00e4t\u00e9 p\u00edsmo a v\u0161etk\u00fdm umo\u017enili mu porozumie\u0165. Preto\u017ee je to kniha \u013eudu, t\u00ed, \u010do s\u00fa povolan\u00ed by\u0165 slu\u017eobn\u00edkmi Slova, musia c\u00edti\u0165 siln\u00fa potrebu spravi\u0165 ju dostupnou pre vlastn\u00e9 spolo\u010denstvo.\u00a0Celkom \u0161pecifick\u00fa funkciu pritom zohr\u00e1va hom\u00edlia, preto\u017ee m\u00e1 \u201etemer sviatostn\u00fd charakter\u201c (apo\u0161t. exhort\u00e1cia Evangelii gaudium, 142). Preniknutie do h\u013abky Bo\u017eieho slova jednoduch\u00fdm jazykom, prisp\u00f4soben\u00fdm tomu, kto po\u010d\u00fava, umo\u017en\u00ed k\u0148azovi, aby odhalil aj \u201ekr\u00e1su obrazov, ktor\u00e9 P\u00e1n pou\u017e\u00edva na podporu konania dobra\u201c (tam\u017ee). To je pastora\u010dn\u00e1 pr\u00edle\u017eitos\u0165, ktor\u00e1 sa nesmie premrha\u0165!\u00a0Pre mnoh\u00fdch veriacich je to toti\u017e jedin\u00e1 pr\u00edle\u017eitos\u0165, aby zachytili kr\u00e1su Bo\u017eieho slova a uvideli jeho vz\u0165ah k ich ka\u017edodenn\u00e9mu \u017eivotu. Je preto nevyhnutn\u00e9, aby sa jej pr\u00edprave venoval primeran\u00fd \u010das. Nemo\u017eno len improvizova\u0165 koment\u00e1r k posv\u00e4tn\u00fdm \u010d\u00edtaniam. Od n\u00e1s kazate\u013eov sa tie\u017e vy\u017eaduje, aby sme sa usilovali nerozpr\u00e1va\u0165 pr\u00edli\u0161 dlho v hom\u00edli\u00e1ch obsahuj\u00facich prem\u00fadrel\u00e9 re\u010di \u010di cudzorod\u00e9 argumenty. Ke\u010f budeme meditova\u0165 nad posv\u00e4tn\u00fdm textom a modli\u0165 sa, potom budeme schopn\u00ed hovori\u0165 zo srdca \u2013 aby sme zasiahli srdcia posluch\u00e1\u010dov \u2013 a vyjadri\u0165 podstatu toho, \u010do sme zachytili a \u010do takto prinesie \u00farodu. Nikdy ne\u013eutujme venova\u0165 \u010das modlitbe a \u010d\u00edtaniu Sv\u00e4t\u00e9ho p\u00edsma, aby bolo prijat\u00e9 nie \u201eako \u013eudsk\u00e9 slovo, ale \u2013 ak\u00e9 naozaj je \u2013 ako Bo\u017eie slovo\u201c (1 Sol 2, 13). \u00a0Je dobr\u00e9, ak aj katech\u00e9ti \u2013 z moci slu\u017eby, ktor\u00fa zast\u00e1vaj\u00fa a v ktorej pom\u00e1haj\u00fa r\u00e1s\u0165 vo viere \u2013 c\u00edtia naliehav\u00fa potrebu obnovi\u0165 sa prostredn\u00edctvom d\u00f4vernej znalosti a \u0161t\u00fadia Sv\u00e4t\u00e9ho p\u00edsma, \u010do im umo\u017en\u00ed podporova\u0165 skuto\u010dn\u00fd dial\u00f3g medzi t\u00fdmi, \u010do ho po\u010d\u00favaj\u00fa, a Bo\u017e\u00edm slovom.<\/div>\n<div><\/div>\n<div>6. Prv ako Zm\u0155tvychvstal\u00fd otvoril mysle u\u010den\u00edkov na pochopenie Sv\u00e4t\u00e9ho p\u00edsma (porov. Lk 24, 44 \u2013 45), ke\u010f boli zhroma\u017eden\u00ed a zavret\u00ed v dome, zjavil sa dvom z nich na ceste z Jeruzalema do Emauz (porov. Lk 24, 13 \u2013 35). Evanjelista Luk\u00e1\u0161 vo svojom rozpr\u00e1van\u00ed poznamen\u00e1va, \u017ee to bol de\u0148 vzkriesenia, teda nede\u013ea. T\u00edto dvaja diskutovali o posledn\u00fdch udalostiach Je\u017ei\u0161ovho umu\u010denia a smrti. Ich cesta bola pozna\u010den\u00e1 sm\u00fatkom a sklaman\u00edm z tragick\u00e9ho Je\u017ei\u0161ovho konca. D\u00fafali v neho ako Mesi\u00e1\u0161a \u2013 Oslobodite\u013ea a zrazu \u010delili pohor\u0161eniu oh\u013eadom Ukri\u017eovan\u00e9ho. S\u00e1m Zm\u0155tvychvstal\u00fd sa v\u0161ak diskr\u00e9tne prid\u00e1va k u\u010den\u00edkom a kr\u00e1\u010da s nimi, no oni ho nespoznaj\u00fa (porov. v. 16). Po ceste sa ich P\u00e1n vypytuje a uvedom\u00ed si, \u017ee nepochopili zmysel jeho utrpenia a smrti. Nazval ich preto \u201enech\u00e1pav\u00fdmi a \u0165arbav\u00fdmi srdcom\u201c (v. 25) a \u201epo\u010dn\u00fac od Moj\u017ei\u0161a a v\u0161etk\u00fdch Prorokov, im vykladal, \u010do sa na\u0148ho v celom P\u00edsme vz\u0165ahovalo\u201c (v. 27). Kristus je prv\u00fdm exeg\u00e9tom! Nielen p\u00edsma Star\u00e9ho z\u00e1kona anticipovali to, \u010do on uskuto\u010dn\u00ed, ale on s\u00e1m chcel by\u0165 vern\u00fd tomuto Slovu, aby zjavil jedine\u010dn\u00e9 dejiny sp\u00e1sy, ktor\u00e9 nach\u00e1dzaj\u00fa v Kristovi svoje naplnenie.<\/div>\n<div><\/div>\n<div>7. Ke\u010f\u017ee Biblia je Sv\u00e4t\u00fdm p\u00edsmom, hovor\u00ed o Kristovi a ohlasuje ho ako toho, ktor\u00fd m\u00e1 prejs\u0165 utrpen\u00edm, aby vo\u0161iel do svojej sl\u00e1vy (porov. v. 26). Nielen niektor\u00e1 \u010das\u0165 P\u00edsma, ale v\u0161etky texty hovoria o \u0148om. Jeho smr\u0165 a vzkriesenie s\u00fa bez nich nepochopite\u013en\u00e9. Preto sa v jednom z najstar\u0161\u00edch vyznan\u00ed viery zd\u00f4raz\u0148uje, \u017ee Kristus \u201ezomrel za na\u0161e hriechy pod\u013ea P\u00edsem; \u017ee bol pochovan\u00fd a \u017ee bol tretieho d\u0148a vzkriesen\u00fd pod\u013ea P\u00edsem, \u017ee sa zjavil K\u00e9fasovi\u201c (1 Kor 15, 3 \u2013 5). Preto\u017ee P\u00edsma hovoria o Kristovi, umo\u017e\u0148uj\u00fa veri\u0165 v jeho smr\u0165 a vzkriesenie. Nepatria toti\u017e k mytol\u00f3gii, ale k dejin\u00e1m a stoja v centre viery jeho u\u010den\u00edkov. Vz\u0165ah medzi Sv\u00e4t\u00fdm p\u00edsmom a vierou veriacich je ve\u013emi hlbok\u00fd. Preto\u017ee viera poch\u00e1dza z po\u010dutia a po\u010dutie sa zameriava na Kristove slov\u00e1 (porov. Rim 10, 17), plynie z toho v\u00fdzva: je naliehavo potrebn\u00e9 a d\u00f4le\u017eit\u00e9, aby sa veriaci venovali po\u010d\u00favaniu P\u00e1novho slova, tak v liturgickom dian\u00ed, ako aj v modlitbe a osobnej reflexii.<\/div>\n<div><\/div>\n<div>8. \u201eCesta\u201c Zm\u0155tvychvstal\u00e9ho s emauzsk\u00fdmi u\u010den\u00edkmi sa kon\u010d\u00ed ve\u010derou. Tajomn\u00fd p\u00fatnik prij\u00edma naliehav\u00fa prosbu, s ktorou sa na neho t\u00edto dvaja obracaj\u00fa: \u201eZosta\u0148 s nami, lebo sa zve\u010derieva a de\u0148 sa u\u017e sch\u00fdlil\u201c (Lk 24, 29). Sadn\u00fa si k stolu, Je\u017ei\u0161 vezme chlieb, dobrore\u010d\u00ed, l\u00e1me a pod\u00e1va im ho. V tej chv\u00edli sa im otvoria o\u010di a spoznaj\u00fa ho (porov. v. 31).\u00a0Na z\u00e1klade tejto sc\u00e9ny ch\u00e1peme, ako nerozlu\u010dne je sp\u00e4t\u00e9 Sv\u00e4t\u00e9 p\u00edsmo s Eucharistiou. Druh\u00fd vatik\u00e1nsky koncil u\u010d\u00ed: \u201eCirkev v\u017edy mala v \u00facte Bo\u017eie p\u00edsma tak, ako samo P\u00e1novo telo \u2013 najm\u00e4 v posv\u00e4tnej liturgii. Neprest\u00e1va prij\u00edma\u0165 chlieb \u017eivota zo stola Bo\u017eieho slova a zo stola Kristovho tela, a pod\u00e1va\u0165 ho veriacim\u201c (Dei verbum, 21). \u010cast\u00e9 \u010d\u00edtanie Sv\u00e4t\u00e9ho p\u00edsma a sl\u00e1venie Eucharistie umo\u017e\u0148uje vz\u00e1jomn\u00e9 spoznanie sa t\u00fdch, \u010do k sebe patria. Ako kres\u0165ania sme jeden \u013eud, ktor\u00fd kr\u00e1\u010da dejinami, posil\u0148ovan\u00fd pr\u00edtomnos\u0165ou P\u00e1na uprostred n\u00e1s, ktor\u00fd k n\u00e1m hovor\u00ed a \u017eiv\u00ed n\u00e1s. De\u0148 venovan\u00fd Biblii nem\u00e1 by\u0165 len \u201eraz do roka\u201c, ale raz po cel\u00fd rok, preto\u017ee naliehavo potrebujeme zbl\u00edzka a d\u00f4verne spozna\u0165 Sv\u00e4t\u00e9 p\u00edsmo a Zm\u0155tvychvstal\u00e9ho, ktor\u00fd v spolo\u010denstve veriacich neprestajne rozd\u00e1va slovo a l\u00e1me chlieb. Preto potrebujeme nadobudn\u00fa\u0165 d\u00f4vern\u00fd vz\u0165ah so Sv\u00e4t\u00fdm p\u00edsmom, lebo inak na\u0161e srdce ostane chladn\u00e9 a o\u010di ostan\u00fa zavret\u00e9, ke\u010f\u017ee sme postihnut\u00ed mnoh\u00fdmi formami slepoty.\u00a0Sv\u00e4t\u00e9 p\u00edsmo a sviatosti s\u00fa navz\u00e1jom neoddelite\u013en\u00e9. Ke\u010f s\u00fa sviatosti uveden\u00e9 a objasnen\u00e9 Slovom, jasnej\u0161ie sa javia ako cie\u013e cesty, na ktorej s\u00e1m Kristus otv\u00e1ra myse\u013e a srdce pre spoznanie jeho sp\u00e1sneho diela. V tomto kontexte je nevyhnutn\u00e9, aby sme nezabudli na u\u010denie, vych\u00e1dzaj\u00face zo Zjavenia apo\u0161tola J\u00e1na. Hovor\u00ed sa v \u0148om, \u017ee P\u00e1n stoj\u00ed pri dver\u00e1ch a klope. Ak niekto po\u010d\u00favne jeho hlas a otvor\u00ed mu, on vst\u00fapi a bud\u00fa spolu ve\u010dera\u0165 (porov. 3, 20). Je\u017ei\u0161 Kristus klope na na\u0161e dvere prostredn\u00edctvom Sv\u00e4t\u00e9ho p\u00edsma; ak ho po\u010dujeme a otvor\u00edme dvere svojej mysle a srdca, potom vst\u00fapi do n\u00e1\u0161ho \u017eivota a ostane s nami.<\/div>\n<div><\/div>\n<div>9. V Druhom liste Timotejovi \u2013 ktor\u00fd predstavuje v istom zmysle duchovn\u00fd testament sv. Pavla \u2013 odpor\u00fa\u010da Pavol svojmu vern\u00e9mu spolupracovn\u00edkovi, aby \u010dasto \u010d\u00edtal Sv\u00e4t\u00e9 p\u00edsmo. Apo\u0161tol je presved\u010den\u00fd, \u017ee P\u00edsmo \u201eje Bohom vnuknut\u00e9 a u\u017eito\u010dn\u00e9 na po\u00fa\u010danie, na usved\u010dovanie, na n\u00e1pravu a na v\u00fdchovu v spravodlivosti\u201c (3, 16). Z tohto Pavlovho odpor\u00fa\u010dania Timotejovi vych\u00e1dza koncilov\u00e1 kon\u0161tit\u00facia Dei verbum pri spracovan\u00ed d\u00f4le\u017eitej t\u00e9my \u2013 in\u0161pir\u00e1cie Sv\u00e4t\u00e9ho p\u00edsma. Na z\u00e1klade nej sa zvl\u00e1\u0161\u0165 ukazuje sp\u00e1sne zameranie, duchovn\u00fd rozmer a princ\u00edp vtelenia vo Sv\u00e4tom p\u00edsme. Dei verbum \u2013 pripom\u00ednaj\u00fac predov\u0161etk\u00fdm odpor\u00fa\u010danie Pavla Timotejovi \u2013 zd\u00f4raz\u0148uje, \u017ee \u201eknihy P\u00edsma isto, verne a bez omylu u\u010dia pravdu, ktor\u00fa Boh chcel ma\u0165 zazna\u010den\u00fa v posv\u00e4tn\u00fdch knih\u00e1ch na na\u0161u sp\u00e1su\u201c (n. 11). Pravdy obsiahnut\u00e9 v nich n\u00e1m sl\u00fa\u017eia pre na\u0161u sp\u00e1su, preto\u017ee n\u00e1s pou\u010duj\u00fa o sp\u00e1se skrze vieru v Krista (porov. 2 Tim 3, 15). Biblia nie je zbierkou historick\u00fdch kn\u00edh, ani kronikou, ale je celkom zameran\u00e1 na integr\u00e1lnu sp\u00e1su \u010dloveka. Nepopierate\u013en\u00e1 historick\u00e1 zakotvenos\u0165 kn\u00edh obsiahnut\u00fdch v posv\u00e4tnom texte nesmie br\u00e1ni\u0165 tomu, aby sme zabudli na jej prvorad\u00fd cie\u013e: na\u0161u sp\u00e1su. V\u0161etko je zameran\u00e9 na tento cie\u013e vp\u00edsan\u00fd do samotnej povahy Biblie, ktor\u00e1 je zostaven\u00e1 ako dejiny sp\u00e1sy, v ktor\u00fdch Boh hovor\u00ed a kon\u00e1, aby tak vy\u0161iel v \u00fastrety v\u0161etk\u00fdm \u013eu\u010fom a zachr\u00e1nil ich od zla a smrti. Na dosiahnutie tohto sp\u00e1sneho cie\u013ea Sv\u00e4t\u00e9 p\u00edsmo skrze p\u00f4sobenie Ducha Sv\u00e4t\u00e9ho premie\u0148a \u013eudsk\u00e9 slovo nap\u00edsan\u00e9 \u013eudsk\u00fdm sp\u00f4sobom na Bo\u017eie slovo (porov. Dei verbum, 12). \u00daloha Ducha Sv\u00e4t\u00e9ho vo Sv\u00e4tom p\u00edsme je z\u00e1sadn\u00e1. Bez jeho p\u00f4sobenia st\u00e1le hroz\u00ed, \u017ee ostaneme uzavret\u00ed iba v nap\u00edsanom texte, ktor\u00fd umo\u017e\u0148uje fundamentalistick\u00fa interpret\u00e1ciu, ktorej sa treba vyvarova\u0165, aby sme nezradili in\u0161pirovan\u00fd, dynamick\u00fd a duchovn\u00fd charakter, ktor\u00fd je posv\u00e4tn\u00e9mu textu vlastn\u00fd. Ako pripom\u00edna apo\u0161tol Pavol \u201elebo litera zab\u00edja, k\u00fdm Duch o\u017eivuje\u201c (2 Kor 3, 6). Teda Duch Sv\u00e4t\u00fd premie\u0148a Sv\u00e4t\u00e9 p\u00edsmo na Slovo \u017eiv\u00e9ho Boha, pre\u017e\u00edvan\u00e9 a odovzd\u00e1van\u00e9 vo viere jeho sv\u00e4t\u00e9ho \u013eudu.<\/div>\n<div><\/div>\n<div>10. Duch Sv\u00e4t\u00fd nep\u00f4sobil len pri vytv\u00e1ran\u00ed Sv\u00e4t\u00e9ho p\u00edsma, ale p\u00f4sob\u00ed aj v t\u00fdch, ktor\u00ed po\u010d\u00favaj\u00fa Bo\u017eie slovo. Je d\u00f4le\u017eit\u00e9 vyjadrenie koncilov\u00fdch otcov, \u017ee Sv\u00e4t\u00e9 p\u00edsmo \u201esa m\u00e1 \u010d\u00edta\u0165 a vysvet\u013eova\u0165 v tom istom Duchu, v ktorom bolo nap\u00edsan\u00e9\u201c (Dei verbum, 12). V Je\u017ei\u0161ovi Kristovi dosahuje Bo\u017eie zjavenie svoj vrchol a svoje naplnenie; av\u0161ak Duch Sv\u00e4t\u00fd pokra\u010duje v jeho diele. Bolo by ve\u013emi zjednodu\u0161en\u00e9 obmedzi\u0165 p\u00f4sobenie Ducha Sv\u00e4t\u00e9ho len na bo\u017esky in\u0161pirovan\u00fa povahu Sv\u00e4t\u00e9ho p\u00edsma a jeho r\u00f4znych autorov. Je nevyhnutn\u00e9 d\u00f4verova\u0165 v p\u00f4sobenie Ducha Sv\u00e4t\u00e9ho, ktor\u00fd aj na\u010falej poskytuje \u0161pecifick\u00fa formu in\u0161pir\u00e1cie, ke\u010f Cirkev po\u00fa\u010da o Sv\u00e4tom p\u00edsme, ke\u010f ho magist\u00e9rium pravdivo interpretuje (porov. tam\u017ee, 10) a ke\u010f ka\u017ed\u00fd veriaci v \u0148om nach\u00e1dza svoju duchovn\u00fa normu. V tomto zmysle m\u00f4\u017eeme ch\u00e1pa\u0165 aj Je\u017ei\u0161ove slov\u00e1, ke\u010f hovor\u00ed u\u010den\u00edkom, ktor\u00fd potvrdili, \u017ee pochopili v\u00fdznam jeho podobenstiev: \u201ePreto sa ka\u017ed\u00fd z\u00e1konn\u00edk, ktor\u00fd sa stal u\u010den\u00edkom nebesk\u00e9ho kr\u00e1\u013eovstva, podob\u00e1 hospod\u00e1rovi, ktor\u00fd vyn\u00e1\u0161a zo svojej pokladnice veci nov\u00e9 i star\u00e9\u201c (Mt 13, 52).<\/div>\n<div><\/div>\n<div>11. Napokon Dei verbum spres\u0148uje, \u017ee \u201eBo\u017eie slov\u00e1 vyjadren\u00e9 \u013eudsk\u00fdmi jazykmi sa stali podobn\u00fdmi \u013eudskej re\u010di, tak ako sa kedysi Slovo ve\u010dn\u00e9ho Otca stalo podobn\u00e9 \u013eu\u010fom, ke\u010f si vzalo krehk\u00e9 \u013eudsk\u00e9 telo\u201c (13). Akoby to znamenalo, \u017ee vtelenie Bo\u017eieho Slova d\u00e1va formu a zmysel vz\u0165ahu medzi Bo\u017e\u00edm slovom a \u013eudsk\u00fdm jazykom s jeho historick\u00fdmi a kult\u00farnymi okolnos\u0165ami. A z tejto udalosti sa formuje Trad\u00edcia, ktor\u00e1 je tie\u017e Bo\u017e\u00edm slovom (porov. tamtie\u017e, 9). Bez pochopenia toho, \u017ee len obe spolu s\u00fa jedin\u00fdm zdrojom Zjavenia, hroz\u00ed \u010dasto riziko odde\u013eovania Sv\u00e4t\u00e9ho p\u00edsma a Trad\u00edcie. P\u00edsomn\u00fd charakter prv\u00e9ho neuber\u00e1 ni\u010d z toho, \u017ee je plne \u017eiv\u00fdm Slovom; tak ako \u017eiv\u00e1 Trad\u00edcia Cirkvi \u2013 ktor\u00e1 ho neprestajne odovzd\u00e1va v priebehu storo\u010d\u00ed z gener\u00e1cie na gener\u00e1ciu \u2013 m\u00e1 t\u00fato sv\u00e4t\u00fa knihu za \u201enajvy\u0161\u0161ie pravidlo viery\u201c (tam\u017ee, 21). Na druhej strane prv ako sa Sv\u00e4t\u00e9 p\u00edsmo stalo nap\u00edsan\u00fdm textom, samo bolo odovzd\u00e1van\u00e9 \u00fastne a udr\u017eiavan\u00e9 \u017eiv\u00fdm skrze vieru \u013eudu, ktor\u00fd ho ch\u00e1pal ako svoje dejiny a po\u010diatok svojej identity uprostred mnoh\u00fdch in\u00fdch n\u00e1rodov. Biblick\u00e1 viera sa preto zaklad\u00e1 na \u017eivom slove, nie na knihe.<\/div>\n<div><\/div>\n<div>12. Ke\u010f sa Sv\u00e4t\u00e9 p\u00edsmo \u010d\u00edta v tom istom Duchu, v ktorom bolo nap\u00edsan\u00e9, ost\u00e1va st\u00e1le nov\u00fdm. Star\u00fd z\u00e1kon nikdy nie je star\u00fd, preto\u017ee je \u010das\u0165ou nov\u00e9ho, preto\u017ee v\u0161etko je premenen\u00e9 jedin\u00fdm Duchom, ktor\u00fdm je in\u0161pirovan\u00fd. Cel\u00fd posv\u00e4tn\u00fd text m\u00e1 prorock\u00fa funkciu: net\u00fdka sa bud\u00facnosti, ale t\u00fdka sa dnes toho, kto sa t\u00fdmto slovom \u017eiv\u00ed. S\u00e1m Je\u017ei\u0161 to jasne povedal na za\u010diatku svojho p\u00f4sobenia: \u201eDnes sa splnilo toto P\u00edsmo, ktor\u00e9 ste pr\u00e1ve po\u010duli\u201c (Lk 4, 21). Kto sa denne \u017eiv\u00ed Bo\u017e\u00edm slovom, st\u00e1va sa ako Je\u017ei\u0161 s\u00fa\u010dasn\u00edkom \u013eud\u00ed, ktor\u00fdch stret\u00e1va; nehroz\u00ed mu, \u017ee prepadne sterilnej nostalgii po minulosti ani abstraktn\u00fdm ut\u00f3pi\u00e1m oh\u013eadom bud\u00facnosti.\u00a0Sv\u00e4t\u00e9 p\u00edsmo p\u00f4sob\u00ed prorocky predov\u0161etk\u00fdm s oh\u013eadom na toho, kto ho po\u010d\u00fava. Vyvol\u00e1va sladkos\u0165 i horkos\u0165. Prich\u00e1dzaj\u00fa mi na myse\u013e slov\u00e1 proroka Ezechiela, ktor\u00fd \u2013 potom, ako ho P\u00e1n vyzval, aby zjedol zvitok knihy \u2013 vyznal: \u201e\u2026bol mi v \u00fastach sladk\u00fd ako med\u201c (3, 3). Aj evanjelista J\u00e1n na ostrove Patmos za\u017eil pri zjeden\u00ed knihy t\u00fa ist\u00fa sk\u00fasenos\u0165 ako Ezechiel, no dod\u00e1va nie\u010do zvl\u00e1\u0161tne: \u201eV \u00fastach mi bola sladk\u00e1 ako med, no len \u010do som ju prehltol, \u017eal\u00fadok sa mi naplnil horkos\u0165ou\u201c (Zjv 10, 10). Sladkos\u0165 Bo\u017eieho slova n\u00e1s n\u00fati, aby sme sa o\u0148 podelili s t\u00fdmi, ktor\u00fdch v \u017eivote stret\u00e1me, aby sme vyjadrili istotu n\u00e1deje, ktor\u00fa obsahuje (porov. 1 Pt 3, 15 \u2013 16). Horkos\u0165 sa n\u00e1m zasa \u010dasto pon\u00faka, ke\u010f si over\u00edme, ak\u00e9 je pre n\u00e1s \u0165a\u017ek\u00e9 d\u00f4sledne \u017ei\u0165 pod\u013ea neho, alebo konkr\u00e9tne zak\u00fasime, \u017ee je odmietan\u00e9, preto\u017ee sa nepova\u017euje za schopn\u00e9 da\u0165 \u017eivotu zmysel. Preto je nevyhnutn\u00e9 nikdy si \u201eneprivykn\u00fa\u0165\u201c na Bo\u017eie slovo, ale \u017eivi\u0165 sa n\u00edm, aby sme do h\u013abky odhalili a pre\u017e\u00edvali n\u00e1\u0161 vz\u0165ah s Bohom a bratmi.<\/div>\n<div><\/div>\n<div>13. \u010eal\u0161ia v\u00fdzva poch\u00e1dzaj\u00faca zo Sv\u00e4t\u00e9ho p\u00edsma sa t\u00fdka l\u00e1sky. Bo\u017eie slovo n\u00e1m neust\u00e1le pripom\u00edna milosrdn\u00fa l\u00e1sku Otca, ktor\u00fd od svojich det\u00ed \u017eiada, aby \u017eili v l\u00e1ske. Je\u017ei\u0161ov \u017eivot je pln\u00fdm a dokonal\u00fdm vyjadren\u00edm tejto Bo\u017eej l\u00e1sky, ktor\u00e1 si ni\u010d nenech\u00e1va pre seba, \u00a0ale v\u0161etk\u00fdm pon\u00faka seba samu. V podobenstve o chudobnom Laz\u00e1rovi nach\u00e1dzame cenn\u00fa radu. Ke\u010f Laz\u00e1r a boh\u00e1\u010d zomr\u00fa a boh\u00e1\u010d uvid\u00ed chudobn\u00e9ho v Abrah\u00e1movom lone, pros\u00ed, aby bol poslan\u00fd k jeho bratom a napomenul ich, aby \u017eili v l\u00e1ske k bl\u00ed\u017enym, \u010d\u00edm sa vyhn\u00fa tak\u00fdm muk\u00e1m, ak\u00e9 podstupoval on. Abrah\u00e1m u\u0161tipa\u010dne odpovie: \u201eMaj\u00fa Moj\u017ei\u0161a a Prorokov, nech ich po\u010d\u00favaj\u00fa\u201c (Lk 16, 29). Po\u010d\u00fava\u0165 Sv\u00e4t\u00e9 p\u00edsmo a praktizova\u0165 milosrdenstvo: to je ve\u013ek\u00e1 v\u00fdzva, pred ktorou v \u017eivote stoj\u00edme. Bo\u017eie slovo je schopn\u00e9 otvori\u0165 na\u0161e o\u010di, aby n\u00e1m umo\u017enilo vyjs\u0165 z individualizmu, ktor\u00fd vedie k uduseniu a sterilite, a otv\u00e1ra cestu pre zdie\u013eanie a solidaritu.<\/div>\n<div><\/div>\n<div>14. Jednou z najpr\u00edzna\u010dnej\u0161\u00edch udalost\u00ed, t\u00fdkaj\u00facich sa vz\u0165ahu medzi Je\u017ei\u0161om a u\u010den\u00edkmi, bolo rozpr\u00e1vanie o \u00a0Je\u017ei\u0161ovom premenen\u00ed. Je\u017ei\u0161 vyst\u00fapil na vrch, aby sa modlil s Petrom, Jakubom a J\u00e1nom. Evanjelisti spom\u00ednaj\u00fa, \u017ee pok\u00fdm Je\u017ei\u0161ova tv\u00e1r a \u0161aty \u017eiarili, rozpr\u00e1vali sa s n\u00edm dvaja mu\u017ei \u2013 Moj\u017ei\u0161 a Eli\u00e1\u0161, ktor\u00ed zosob\u0148ovali Z\u00e1kon a Prorokov, teda Sv\u00e4t\u00e9 p\u00edsma. Petrova reakcia na tento poh\u013ead je pln\u00e1 radostn\u00e9ho \u00fadivu: \u201eU\u010dite\u013e, dobre je n\u00e1m tu. Urobme tri st\u00e1nky: jeden tebe, jeden Moj\u017ei\u0161ovi a jeden Eli\u00e1\u0161ovi\u201c (Lk 9, 33). V tej chv\u00edli ich zatienil oblak a u\u010den\u00edkov premkol strach.\u00a0Premenenie n\u00e1m pripom\u00edna sviatok st\u00e1nkov, ke\u010f Ezdr\u00e1\u0161 a Nehemi\u00e1\u0161 po n\u00e1vrate z exilu \u010d\u00edtali \u013eudu posv\u00e4tn\u00fd text. Z\u00e1rove\u0148 to anticipuje Je\u017ei\u0161ovu sl\u00e1vu v obdob\u00ed pr\u00edpravy na pohor\u0161uj\u00facu udalos\u0165 umu\u010denia. Bo\u017eiu sl\u00e1vu pripom\u00edna aj oblak, ktor\u00fd zahal\u00ed apo\u0161tolov a ktor\u00fd symbolizuje P\u00e1novu pr\u00edtomnos\u0165. Pri \u010d\u00edtan\u00ed Sv\u00e4t\u00e9ho p\u00edsma \u2013 ktor\u00e9 presahuje samo seba, ke\u010f \u017eiv\u00ed \u017eivot veriacich \u2013 sa deje nie\u010do podobn\u00e9, ako pri Je\u017ei\u0161ovom premenen\u00ed. Ako pripom\u00edna Verbum Domini: \u201eAby sme sa mohli vr\u00e1ti\u0165 k spr\u00e1vnemu vz\u0165ahu medzi r\u00f4znymi zmyslami P\u00edsma, je teraz potrebn\u00e9 pochopi\u0165 prechod medzi literou a duchom. Nejde o automatick\u00fd alebo o spont\u00e1nny prechod, sk\u00f4r sa treba dosta\u0165 ponad literu\u201c (38).<\/div>\n<div><\/div>\n<div>15. Na ceste prijatia Bo\u017eieho slova n\u00e1s sprev\u00e1dza P\u00e1nova Matka, vyhl\u00e1sen\u00e1 za blahoslaven\u00fa, preto\u017ee uverila, \u017ee sa spln\u00ed, \u010do jej povedal P\u00e1n (porov. Lk 1, 45). Toto M\u00e1riino blahoslavenstvo v istom zmysle predch\u00e1dza v\u0161etky Je\u017ei\u0161ove blahoslavenstv\u00e1, t\u00fdkaj\u00face sa chudobn\u00fdch, sk\u013e\u00fa\u010den\u00fdch, tich\u00fdch, tvorcov pokoja a t\u00fdch, \u010do s\u00fa prenasledovan\u00ed, preto\u017ee je nevyhnutnou podmienkou pre ka\u017ed\u00e9 in\u00e9 blahoslavenstvo. Nijak\u00fd chudobn\u00fd nie je blahoslaven\u00fd, preto\u017ee je chudobn\u00fd; st\u00e1va sa n\u00edm len vtedy, ke\u010f ako M\u00e1ria ver\u00ed v splnenie Bo\u017eieho slova. Pripom\u00edna to ve\u013ek\u00fd u\u010den\u00edk a u\u010dite\u013e Sv\u00e4t\u00e9ho p\u00edsma, sv. August\u00edn: \u201eNiekto uprostred z\u00e1stupu, zachv\u00e1ten\u00fd mimoriadnym nad\u0161en\u00edm vykr\u00edkol: Blahoslaven\u00e9 lono, ktor\u00e9 \u0165a nosilo\u201c. A on: \u201eBlahoslaven\u00ed s\u00fa t\u00ed, ktor\u00ed po\u010d\u00favaj\u00fa Bo\u017eie slovo a zachov\u00e1vaj\u00fa ho\u201c. Akoby povedal: aj moja matka, t\u00e1, ktor\u00fa naz\u00fdva\u0161 blahoslavenou, je blahoslaven\u00e1 pr\u00e1ve preto, \u017ee zachov\u00e1va Bo\u017eie slovo, nie preto, \u017ee v nej sa Slovo stalo telom a preb\u00fdvalo medzi nami, ale preto, \u017ee zachov\u00e1vala samotn\u00e9 Slovo Boha, prostredn\u00edctvom ktor\u00e9ho bola stvoren\u00e1 a ktor\u00e9 sa v nej stalo telom\u201c (In evangelium Ioannis tractatus centum viginti quatuor 10, 3: PL 35).<\/div>\n<div>Nede\u013ea venovan\u00e1 Bo\u017eiemu slovu nech v Bo\u017eom \u013eude sp\u00f4sob\u00ed preh\u013abenie n\u00e1bo\u017enej a horlivej d\u00f4vernej bl\u00edzkosti so Sv\u00e4t\u00fdm p\u00edsmom, ako o tom sv\u00e4t\u00fd autor hovoril u\u017e v d\u00e1vnych dob\u00e1ch: \u201e\u2026ve\u013emi bl\u00edzko s\u00fa tie slov\u00e1; (s\u00fa) v tvojich \u00fastach, v tvojom srdci, aby si ich uskuto\u010dnil\u201c (Dt 30, 14).<\/div>\n<div><\/div>\n<div><\/div>\n<div>Dan\u00e9 v R\u00edme pri sv\u00e4tom J\u00e1novi v Later\u00e1ne 30. septembra 2019, na liturgick\u00fa spomienku sv. Hieronyma, pri pr\u00edle\u017eitosti 1600. v\u00fdro\u010dia jeho smrti.<\/div>\n<div><em>Franti\u0161ek<\/em><\/div>\n<div><\/div>\n<div>Origin\u00e1l textu na\u00a0<a href=\"http:\/\/www.vatican.va\/content\/francesco\/it\/motu_proprio\/documents\/papa-francesco-motu-proprio-20190930_aperuit-illis.html\">Aperuit illis<\/a><\/div>\n<div><\/div>\n<div>Preklad prevzat\u00fd zo str\u00e1nky\u00a0<a href=\"https:\/\/www.kbs.sk\/obsah\/sekcia\/h\/dokumenty-a-vyhlasenia\/p\/dokumenty-papezov\/c\/aperuit-illis\">Konferencie biskupov Slovenska<\/a><\/div>\n<\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Apo\u0161tolsk\u00fd list vo forme motu proprio\u00a0Sv\u00e4t\u00e9ho Otca Franti\u0161ka Aperuit illis\u00a0 ktor\u00fdm sa ustanovuje sl\u00e1venie Nedele Bo\u017eieho slova 1. \u201eVtedy im otvoril myse\u013e, aby porozumeli P\u00edsmu\u201c (Lk 24, 45). To bol&#8230;<\/p>\n","protected":false},"author":4,"featured_media":4929,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"inline_featured_image":false,"footnotes":""},"categories":[50],"tags":[],"class_list":{"0":"post-4928","1":"post","2":"type-post","3":"status-publish","4":"format-standard","5":"has-post-thumbnail","7":"category-nedela-bozieho-slova"},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/kbd.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4928","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/kbd.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/kbd.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/kbd.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/4"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/kbd.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=4928"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/kbd.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4928\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":4930,"href":"https:\/\/kbd.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4928\/revisions\/4930"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/kbd.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media\/4929"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/kbd.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=4928"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/kbd.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=4928"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/kbd.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=4928"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}