Prv\u00e9 liturgick\u00e9 \u010d\u00edtanie poch\u00e1dza z\u00a02. kapitoly knihy Genezis, teda ihne\u010f na prv\u00fdch str\u00e1nkach Biblie. Zoh\u013ead\u0148uj\u00fac liter\u00e1rny \u017e\u00e1ner prv\u00fdch kapitol knihy Genezis je potrebn\u00e9 poznamena\u0165, \u017ee opisy stvorenia sveta nemaj\u00fa charakter opisu prehist\u00f3rie, ale s\u00fa meta-historick\u00fdmi etiologick\u00fdmi rozpr\u00e1vaniami, teda vysvet\u013euj\u00fa pr\u00ed\u010diny a\u00a0princ\u00edpy fungovania \u013eudskej hist\u00f3rie. V\u00a0tomto zmysle aj opis stvorenia \u017eeny nem\u00e1 za cie\u013e opis presn\u00e9ho priebehu kreat\u00edvneho Bo\u017eieho skutku, ale sna\u017e\u00ed sa pochopi\u0165 v\u00fdznam a\u00a0hodnotu \u017eeny vo vz\u0165ahu k\u00a0in\u00e9mu stvoreniu, ale predov\u0161etk\u00fdm vo vz\u0165ahu k\u00a0mu\u017eovi. Tak\u00e1to reflexia v\u00a0antickej patriarch\u00e1lnej spolo\u010dnosti nebola samozrejm\u00e1. Dne\u0161n\u00e9 \u010d\u00edtanie m\u00f4\u017eeme rozdeli\u0165 na \u0161tyri z\u00e1kladn\u00e9 \u010dasti. V\u00a0prvej \u010dasti nach\u00e1dzame tvrdenie o\u00a0Adamovej samote. Druh\u00e1 \u010das\u0165 opisuje h\u013eadanie pomocn\u00edka Adamovi, privedenie zvierat k\u00a0nemu. V\u00a0tretej nach\u00e1dzame opis stvorenia \u017eeny a\u00a0vo \u0161tvrtej potvrdenie, \u017ee \u017eena je t\u00fdm h\u013eadan\u00fdm pomocn\u00edkom pre Adama. \u010c\u00edtanie sa za\u010d\u00edna Bo\u017e\u00edm pozorovan\u00edm a\u00a0potvrden\u00edm, \u017ee stvoren\u00fd \u010dlovek, Adam, je s\u00e1m. Nie v\u0161ak Adam hovor\u00ed o\u00a0svojom vn\u00fatornom pocite, ale Boh odha\u013euje tento nedostatok. Slovn\u00e9 spojenie \u201enie je dobr\u00e9\u201c (v. 18) je v\u00a0ostrom kontraste so sedemn\u00e1sobn\u00fdm\u00a0vyhl\u00e1sen\u00edm v\u00a0Gn 1, \u017ee stvorenie je dobr\u00e9 (Gn 1,4.10.13.18.21.25), ba dokonca ve\u013emi dobr\u00e9 (Gn 1,31). V\u00a0tomto zmysle v\u00a0Gn 2 do dobr\u00e9ho stvorenia, t.j. do tak\u00e9ho, ktor\u00e9 je v\u00a0s\u00falade s\u00a0Bo\u017e\u00edm pl\u00e1nom,\u00a0 je potrebn\u00e9 e\u0161te stvorenie \u017eeny. Stvorite\u013e n\u00e1sledne rob\u00ed slobodn\u00e9 rozhodnutie k\u00a0stvoreniu \u201epomocn\u00edka, ktor\u00fd mu [t.j. Adamovi] bude podobn\u00fd\u201c. Hebrejsk\u00e9 slovo ezer,<\/em> ktor\u00e9 preklad\u00e1me ako pomocn\u00edk, neznamen\u00e1 slu\u017eobn\u00edka, ktor\u00fd bude len pom\u00e1ha\u0165, ale siln\u00fa osobu, ktor\u00e1 m\u00f4\u017ee prinies\u0165 rozhoduj\u00facu pomoc. V\u00a0hebrejskom texte SZ je aj Boh Jahve nazvan\u00fd pomocn\u00edkom Izraela (Oz 13,9). Slovn\u00e9 spojenie \u201ebude mu podobn\u00fd\u201c po hebrejsky kenegdo<\/em> neobsahuje v\u00a0sebe v skuto\u010dnosti ideu pripodob\u0148ovania sa, ale dop\u013a\u0148ania sa a\u00a0komplement\u00e1rnosti.\u00a0 Ukazuje sa, \u017ee vlastnosti tak\u00e9hoto pomocn\u00edka nemaj\u00fa zvierat\u00e1, ktor\u00e9 Boh priv\u00e1dza k\u00a0\u010dloveku, hoci boli stvoren\u00e9 z\u00a0hliny (v. 19), teda z\u00a0rovnak\u00e9ho materi\u00e1lu ako samotn\u00fd Adam (v. 7), na z\u00e1klade \u010doho by sme mohli predpoklada\u0165 dostato\u010dn\u00fa bl\u00edzkos\u0165 medzi Adamom\u00a0 a\u00a0zvieratami. A\u017e \u017eena stvoren\u00e1 z\u00a0tela samotn\u00e9ho Adama sa ukazuje by\u0165 takou osobou. Hebrejsk\u00fd term\u00edn tsela,<\/em> ktor\u00fd preklad\u00e1me ako rebro, znamen\u00e1 v\u00a0skuto\u010dnosti bok, bo\u010dn\u00fa \u010das\u0165 a\u00a0v\u00a0hebrejskom texte SZ sa objavuje predov\u0161etk\u00fdm v\u00a0architektonickom kontexte. Opis stvorenia \u017eeny je jedin\u00fdm miestom v\u00a0Biblii, kde sa objavuje v\u00a0\u013eudskom v\u00fdzname. Stvorenie \u017eeny preto m\u00f4\u017eeme vn\u00edma\u0165 ako dokon\u010denie ve\u013ekolep\u00e9ho stavebn\u00e9ho projektu, ktor\u00fdm je stvorenie, a to najm\u00e4 stvorenie \u010dloveka. Mu\u017e bez \u017eeny nepredstavuje plnos\u0165 stvorenia. Adam toto naplnenie potvrdzuje vo svojom radostnom zvolan\u00ed, v\u00a0ktorom vyzdvihuje jednotu medzi mu\u017eom a\u00a0\u017eenou. D\u00f4sledkom tejto jednoty je man\u017eelstvo, ako prv\u00e1 soci\u00e1lna in\u0161tit\u00facia, ktorej puto je mocnej\u0161ie ne\u017e prirodzen\u00e9 pokrvn\u00e9 vz\u0165ahy, o\u00a0\u010dom sa hovor\u00ed v\u00a0poslednej vete prv\u00e9ho liturgick\u00e9ho \u010d\u00edtania.<\/p>\n List Hebrejom predstavuje osobu Je\u017ei\u0161a a jeho poslanie, zd\u00f4raz\u0148uj\u00fac jeho jedine\u010dn\u00fd charakter. Je\u017ei\u0161 je Bo\u017e\u00edm Synom (porov. Hebr 1,1-4) a jeho d\u00f4stojnos\u0165 nemo\u017eno porovn\u00e1va\u0165 s d\u00f4stojnos\u0165ou nikoho in\u00e9ho. Autor listu ho ukazuje najm\u00e4 vo vz\u0165ahu k anjelom, ktor\u00fdm niektor\u00e9 \u017eidovsk\u00e9 kruhy pripisovali prim\u00e1rnu \u00falohu sprostredkovate\u013eov medzi Bohom a \u013eu\u010fmi. Je\u017ei\u0161, ktor\u00fd bol \u010dlovekom, zriekaj\u00fac sa svojej bo\u017eskej v\u00fdsady (porov. Flp 2,6-8) bol \u201ena \u010das umen\u0161en\u00fd“ v porovnan\u00ed k anjelom (v. 9a), \u010d\u00edm sa nar\u00e1\u017ea na \u013eudsk\u00fa prirodzenos\u0165 Je\u017ei\u0161a, jeho telesnos\u0165 a\u00a0pozemsk\u00fa existenciu. Av\u0161ak v\u010faka svojmu umu\u010deniu a zm\u0155tvychvstaniu teraz \u017eije v nekone\u010dnej sl\u00e1ve, teraz\u00a0pr\u00e1ve on, a nie anjeli, je oslavovan\u00fd a\u00a0uctievan\u00fd (porov. Flp 9b; porov. Flp 2,9-11). Pr\u00e1ve skrze svoje utrpenie a smr\u0165, ktor\u00fa utrpel v poslu\u0161nosti Otcovi, sa Je\u017ei\u0161 stal zdrojom sp\u00e1sy pre v\u0161etk\u00fdch (v. 9c). Ten, ktor\u00fdm boli stvoren\u00e9 v\u0161etky veci a v ktorom v\u0161etko existuje (porov. Kol 1,16-17), vzal na seba utrpenie a krehkos\u0165 \u013eudsk\u00e9ho \u017eivota. Z\u00e1rove\u0148 t\u00fdm, \u017ee vo svojom \u017eivote uk\u00e1zal plnos\u0165 povolania \u010dloveka, stal sa s\u00a0plnou autoritou (v. 10) jedin\u00fdm skuto\u010dn\u00fdm sprievodcom pre cel\u00e9 \u013eudstvo na ceste k Otcovi. Je\u017ei\u0161 sa teda zaober\u00e1 v\u0161etk\u00fdmi aspektmi k\u0148azsk\u00e9ho sprostredkovania: na jednej strane m\u00e1 Bo\u017eiu dobrotu – pre svoju sp\u00e1sonosn\u00fa poslu\u0161nos\u0165 (v. 10) – a na druhej strane zdie\u013ea osud \u013eudskej prirodzenosti pozna\u010den\u00fd obmedzen\u00edm a utrpen\u00edm (porov. Hebr 2,14-17). Je\u017ei\u0161, ako Bo\u017e\u00ed Syn a brat \u013eud\u00ed, ktor\u00fd sa st\u00e1va celou cestou sp\u00e1sy, nestrat\u00ed nikoho z t\u00fdch, ktor\u00fdch mu dal Otec.<\/p>\n Dne\u0161n\u00e9 evanjeliov\u00e9 \u010d\u00edtanie sa sklad\u00e1 z\u00a0dvoch, na prv\u00fd poh\u013ead nes\u00favisiacich, epiz\u00f3d. Prvou je diskusia o\u00a0nerozlu\u010dite\u013enosti man\u017eelstva a\u00a0druhou je epiz\u00f3da o\u00a0Je\u017ei\u0161ovi a\u00a0de\u0165och. Polemiku o\u00a0nerozlu\u010dite\u013enosti man\u017eelstva iniciuj\u00fa farizeji, ktor\u00ed mu klad\u00fa ot\u00e1zku, \u201e\u010di smie mu\u017e prepusti\u0165 man\u017eelku\u201c. Evanjelista poznamen\u00e1va, \u017ee tak urobili, aby pok\u00fa\u0161ali Je\u017ei\u0161a. T\u00e1to situ\u00e1cia p\u00f4sob\u00ed dojmom, \u017ee farizeji dobre poznali Je\u017ei\u0161ov postoj a\u00a0sna\u017eia sa ho teraz usved\u010di\u0165 z\u00a0neortodoxn\u00e9ho u\u010denia vo vz\u0165ahu k\u00a0vtedaj\u0161iemu teologick\u00e9mu presved\u010deniu. Je\u017ei\u0161 reaguje protiot\u00e1zkou, ktor\u00e1 je zameran\u00e1 na odhalenie skuto\u010dn\u00e9ho n\u00e1bo\u017eensko-pr\u00e1vneho z\u00e1kladu praxe prepustenia man\u017eelky. V\u00a0skuto\u010dnosti sa v\u0161ak priame Moj\u017ei\u0161ovo prik\u00e1zanie t\u00fdkaj\u00face sa rozvodu v\u00a0Biblii nenach\u00e1dza. Jedin\u00e1 pas\u00e1\u017e, ktor\u00e1 sa zaober\u00e1 rozvodom je text Dt 24,1-4, ktor\u00e1 berie rozvod ako samozrejmos\u0165, a sk\u00f4r rie\u0161i vz\u00e1jomn\u00fd vz\u0165ah b\u00fdval\u00fdch man\u017eelov po rozvode. Farizeji si to dobre uvedomuj\u00fa, a\u00a0preto u\u017e nehovoria o\u00a0tom, \u017ee Moj\u017ei\u0161 prik\u00e1zal, ale len to, \u017ee dovolil. Treba poznamena\u0165, \u017ee prepustenie man\u017eelky zo strany man\u017eela (v Judaizme sa rozvod pova\u017eoval za v\u00fdsadu mu\u017ea) bolo vo vtedaj\u0161om Judaizme roz\u0161\u00edrenie a\u00a0praktizovan\u00e9. Zachovali sa priepustn\u00e9 listy z\u00a0po\u010diatku II. stor. n.l. ako i\u00a0svedectvo o\u00a0diskusii rab\u00ednov z\u00a0tohto obdobia o\u00a0opr\u00e1vnenom d\u00f4vode na prepustenie man\u017eelky, ktor\u00e9 t\u00fato prax potvrdzuj\u00fa. \u00a0N\u00e1zor o\u00a0nerozlu\u010dite\u013enosti man\u017eelstva bol vn\u00edman\u00fd ako neprav\u00fd a radik\u00e1lny. Je\u017ei\u0161 v\u0161ak v\u00a0odpovedi poukazuje na to, \u017ee Moj\u017ei\u0161ovo dovolenie bolo motivovan\u00e9 \u201etvrdos\u0165ou srdca\u201c. Pojem sklerokardia<\/em> \u2013 tvrdos\u0165 srdca \u2013 je d\u00f4le\u017eit\u00fdm biblick\u00fdm mot\u00edvom a\u00a0ozna\u010duje uzavretos\u0165 rozumu i\u00a0citov vo \u010di pravde a\u00a0teda Bo\u017eej v\u00f4li.\u00a0 Je\u017ei\u0161 v\u00a0odpovedi z\u00e1rove\u0148 prekra\u010duje r\u00e1mec Moj\u017ei\u0161ovho z\u00e1kona a\u00a0jednotu man\u017eelstva motivuje v\u00fdrokom, ktor\u00fd sa v\u00a0knihe Genezis nach\u00e1dza na z\u00e1ver opisu \u013eudsk\u00e9ho p\u00e1ru. Je\u017ei\u0161 teda siaha k\u00a0po\u010diatkom, k\u00a0stvoreniu, \u010d\u00edm nazna\u010duje, \u017ee s\u00e1m vytv\u00e1ra nov\u00fd poriadok stvorenia. Je\u017ei\u0161ovo u\u010denie v\u00a0kontexte dobovej kult\u00fary bolo radik\u00e1lne. Je\u017ei\u0161 t\u00fato radik\u00e1lnos\u0165 potvrdzuje v\u00a0n\u00e1slednom dial\u00f3gu s\u00a0u\u010den\u00edkmi. Fakt, \u017ee t\u00e1to Je\u017ei\u0161ova po\u017eiadavka vzbudzovala probl\u00e9my i\u00a0v\u00a0prvotnej Cirkvi, potvrdzuje aj\u00a0h\u013eadanie\u00a0 ist\u00fdch v\u00fdnimiek z\u00a0absol\u00fatnej z\u00e1v\u00e4znosti nerozlu\u010dite\u013enosti man\u017eelstva, tak ako to dosved\u010duj\u00fa text Mt 5,31-32 a\u00a01 Kor 7,15.<\/p>\n V\u00a0druhej epiz\u00f3de, u\u010den\u00edci zabra\u0148uj\u00fa matk\u00e1m priv\u00e1dza\u0165 deti k\u00a0Je\u017ei\u0161ovi, aby im tento udelil po\u017eehnanie. Tento pre n\u00e1s nepochopite\u013en\u00fd postoj m\u00f4\u017ee by\u0165 vysvetlene vo svetle podce\u0148ovania det\u00ed v\u00a0antickej kult\u00fare, no z\u00e1rove\u0148 sved\u010d\u00ed aj o\u00a0snahe u\u010den\u00edkov ur\u010dova\u0165, kto m\u00e1 pr\u00edstup k\u00a0Je\u017ei\u0161ovi a\u00a0teda k\u00a0sp\u00e1se. Je\u017ei\u0161 pr\u00e1ve deti kladie ako vzor pre \u013eud\u00ed, ktor\u00ed chc\u00fa vojs\u0165 do nebesk\u00e9ho kr\u00e1\u013eovstva.<\/p>\n Exeg\u00e9ti si klad\u00fa ot\u00e1zku o\u00a0s\u00favise t\u00fdchto dvoch epiz\u00f3d, preto\u017ee v\u00a0celom Evanjeliu pod\u013ea Marka je vidite\u013en\u00e1 schopnos\u0165 evanjelistu z\u00a0rozli\u010dn\u00fdch epiz\u00f3d vytvori\u0165 ucelen\u00e9 a\u00a0premyslen\u00e9 rozpr\u00e1vanie. Niektor\u00ed exeg\u00e9ti poukazuj\u00fa na zranite\u013enos\u0165 \u017eien (najm\u00e4 t\u00fdch prepusten\u00fdch) a\u00a0zranite\u013enos\u0165 det\u00ed, ktor\u00e1 prep\u00e1ja tieto dve epiz\u00f3dy. Zd\u00e1 sa v\u0161ak, epiz\u00f3da s\u00a0de\u0165mi a\u00a0jej v\u00fdznam m\u00f4\u017ee by\u0165 ch\u00e1pan\u00e1 ako k\u013e\u00fa\u010d k\u00a0pochopeniu Je\u017ei\u0161ov\u00fdch slov o\u00a0nerozlu\u010dite\u013enosti man\u017eelstva. Pln\u00e1 detskej d\u00f4very Bohu Otcu pripravenos\u0165 prija\u0165 Bo\u017eie kr\u00e1\u013eovstvo je t\u00fdm postojom, ktor\u00fd je v\u00a0protiklade k\u00a0tvrdosti srdca. Napriek tomu, \u017ee Je\u017ei\u0161ova po\u017eiadavka o\u00a0nerozlu\u010dite\u013enosti man\u017eelstva sa zd\u00e1 by\u0165 pre mnoh\u00fdch radik\u00e1lna, postoj absol\u00fatnej d\u00f4very umo\u017e\u0148uje t\u00fato po\u017eiadavku splni\u0165.<\/p>\n \n Branislav K\u013euska<\/strong><\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" \u010c\u00edtanie z\u00a0Knihy Genezis Gn 2, 18-24 Prv\u00e9 liturgick\u00e9 \u010d\u00edtanie poch\u00e1dza z\u00a02. kapitoly knihy Genezis, teda ihne\u010f na prv\u00fdch str\u00e1nkach Biblie. Zoh\u013ead\u0148uj\u00fac liter\u00e1rny \u017e\u00e1ner prv\u00fdch kapitol knihy Genezis je potrebn\u00e9 poznamena\u0165,…<\/p>\n","protected":false},"author":5,"featured_media":3306,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"inline_featured_image":false,"footnotes":""},"categories":[30],"tags":[],"class_list":{"0":"post-3305","1":"post","2":"type-post","3":"status-publish","4":"format-standard","5":"has-post-thumbnail","7":"category-liturgicke-komentare"},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/kbd.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3305","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/kbd.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/kbd.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/kbd.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/5"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/kbd.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=3305"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/kbd.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3305\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":4332,"href":"https:\/\/kbd.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3305\/revisions\/4332"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/kbd.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media\/3306"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/kbd.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=3305"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/kbd.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=3305"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/kbd.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=3305"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}\u010c\u00edtanie z\u00a0Listu Hebrejom Hebr 2, 9-11<\/h4>\n
\u010c\u00edtanie zo sv\u00e4t\u00e9ho evanjelia pod\u013ea Marka Mk 10, 2-16<\/h4>\n