Vytlačiť

V súvislosti s čítaním sv. Písma sa otázky na spôsob čítania biblických textov sa objavujú ako celkom samozrejmé. Na tejto stránke sa budeme snažiť prinášať odpovede na tieto otázky, ktoré chceme neustále dopĺňať a rozširovať.

Jestvuje v tomto smere niekoľko publikácií [1] v samostatnej forme alebo vo forme článkov, ktoré sa snažia pomôcť veriacim pri čítaní Svätého písma.

V nasledujúcej časti nájdete stručnú charakteristiku všetkých 14-tich spôsobov čítania Písma podľa autorky Anneliese Hechtovej z citovaného materiálu. Autorka radí po istom čase striedať ten-ktorý používaný spôsob čítania Písma, aby bolo aj takto možné v texte objaviť niečo nové, doteraz nepoznané. Jednotlivé spôsoby budeme uvádzať vždy v troch krokoch:

a) charakteristika spôsobu čítania
b) prednosti
c) možné nevýhody

1. Všetci čítajú text nahlas

Je možné vyskúšať niekoľko variantov:[2]
- všetci čítajú spoločne;
- každý číta nahlas vlastným tempom s veľkou pozornosťou;
- všetci čítajú prechádzajúc sa v miestnosti tak, aby nikto nebol nikým rušený, iba ak slovami druhých
- každý číta text nahlas a veľmi pomaly, pritom si opakuje vety alebo výrazy, ktoré sú ťažké na pochopenie, alebo ktoré boli čitateľovi zvlášť nápadné, zvlášť pekné, alebo zvlášť vyvolávajúce znepokojenie...

Súčasné počúvanie aj videnie zasahuje viaceré zmysly človeka. Čítať text vo vlastnom rytme a tempe znamená byť lepšie zainteresovaný, byť sám vyzvaný... Výslovnosť alebo tempo čítania suseda môže rušiť vlastnú pozornosť niekoho. Preto je dobré napr. prechádzať sa v miestnosti. Ale pri opakovanom používaní tejto metódy sa na to dá navyknúť.

2. Čítať z rôznych prekladov

Podmienkou je, samozrejme, mať k dispozícii niekoľko osobitných prekladov SP, najlepšie súčasných. Ak je vhodné, dajú sa použiť aj inojazyčné alebo ekumenické preklady Písma:

- každá veta biblického textu sa prečíta z 2 - 3 rôznych prekladov;
- jednotlivé odstavce alebo celý text sa prečíta po sebe z 2 - 3 rôznych prekladov;
- iba určité výrazy, ktoré sú v texte zvlášť dôležité, sa prečítajú z viacerých prekladov (napr. v texte o svadbe v Káne je to veta: „Čo mňa a teba do toho, žena?“ „Žena, čo mi to vravíš?”...).

Viaceré významy sa lepšie zapamätajú; je preto dobré, ak máme k dispozícii viac zmyslov textu. Ak počúvame alebo čítame stále iba jeden text, ľahko sa dajú niektoré formulácie prepočuť. Viaceré preklady umožnia oboznámiť sa s rôznymi aspektmi v preklade jedného a toho istého textu.

Táto metóda si pri dlhších textoch vyžaduje azda príliš veľa pozornosti, takže táto potom poľavuje. Rozmanitosť formulácií tiež môže nezvyknutým účastníkom robiť isté ťažkosti v sledovaní súvislostí. Preto sa treba do tejto metódy vžívať postupne.

3. Čítať vety opakovane

Tento spôsob sa robí tak, že ho čítajú jednotlivci postupne: prvý účastník biblickej hodiny prečíta prvú vetu zvoleného textu, druhý účastník zopakuje prvú vetu a pridá druhú vetu. Tretí prečíta druhú vetu a pridá tretiu a tak sa postupuje až do konca.

Takéto čítanie textu je veľmi pomalé, ale umožňuje hlbšie vnímanie jeho obsahu.
Metóda sa najmä pri dlhších textoch ukázala ako dosť unavujúca, hlavne z časových dôvodov.

4. Vety a slovné spojenia čítať s rôznym dôrazom

Text sa číta veta za vetou. Pritom každú vetu možno čítať tak, že lektor ju prečíta niekoľkokrát a vždy s iným dôrazom. Tým, že každá veta zaznie v mnohých zvukových a významových odtieňoch, vytvorí sa predpoklad, že vety budú pozornejšie vnímané a poslucháči ich môžu pochopiť v novom význame.

5. Vety, slovné spojenia a slová opakovať, jednotlivé s citom vysloviť

Text sa prečíta po odsekoch. Po každom odseku alebo na konci textu môžu niektorí nahlas povedať vetu alebo nejakú časť, ktorá sa ich silnejšie dotkla, potešila, vyrušila alebo znervóznila... Všetci sú pri čítaní a vnímaní oslovení a zapojení. Všetci sú motivovaní k osobnému stretnutiu s biblickým textom. Všetci môžu zaujať stanovisko v dialógu s daným textom.

Táto metóda sa hromadne praktizuje v skupinách, v ktorých sa ľudia zdieľajú so svojou skúsenosťou s Písmom. Niekedy sa tieto skupinky nazývajú ECHO-MODLITBA.

U niekoho tak vznikne dojem, že iba to je dôležité, čo ma osloví a že ostatné nie je dôležité. V niektorých prípadoch skupinka zbadá u seba tendenciu používať stále tie isté témy a istý nedostatok odvahy púšťať sa aj do nových tém.

6. Čítať vetu po vete a aktualizovať

Skupina číta text vetu po vete v známom bežnom preklade a „prekladá” každú jednotlivú vetu alebo odseky do vlastnej hovorovej reči, poprípade za istých okolností aj do nárečia. Inou variáciou tohto spôsobu je za každou vetou vysloviť ďalšiu vetu, ktorá vypovie, čo sa v prvej vete myslelo.

Problematika sa často dobre pochopí, ak sa formuluje inými vhodnými slovami. Takto možno ťažké a komplikované vyjadrenia vysloviť jednoduchšie, a teda hlbšie ich pochopiť. Napr. Ž 73 obsahuje mnoho sťažností zo strany modliaceho sa žalmistu. Aktualizácia nám ukáže, čo za tým väzí. Túto metódu volíme najmä vtedy, ak máme rozoberať polemický alebo nejaký jednostranný text. Takto môžu byť účastníci veľmi skoro oslovení a k deju zaujmú stanovisko.

Niekedy sa stane, že sa začítame do textu. Musíme byť pritom veľmi opatrní (!!!), aby sme nevnášali do textu svoje vlastné predstavy. Tak sa vyhneme nebezpečenstvu omylu a dáme priestor prednostiam.

7. Čítanie textu prepojiť s prvými pozorovaniami textu

Text sa číta nahlas alebo pomaly po odsekoch. Po každom odseku účastníci opakujú slová, zvraty alebo vety, v ktorých vidia vzájomnú súvislosť. Môžu to byť: slovné polia (napr. slová pohybu), opakujúce sa zvraty, stupňovania, kontrasty, zvláštnosti a nápaditosti. Hovoria sa jednotlivo iba zvraty, bez vysvetľovania ako to myslia, aby čítanie nebolo prerušované. Ostatní chápu súvislosti podľa toho, čo dokážu a chcú pochopiť.

Táto metóda motivuje k snahe pozorne hľadieť na vnútorné textové štruktúry. Cielene pripravuje na nasledujúcu prácu s textom. Spája kreatívne odhaľovanie s (receptívnym) počúvaním, čiže spolu kombinuje viaceré schopnosti. Metóda prináša radosť, pretože účastníci objavujú mnohé veci, ktoré by nikdy neboli tušili. Okrem toho sú účastníci vedení k ďalšiemu angažovaniu sa.

Metóda nemá skutočné nevýhody. Text je skúmaný súčasne pod viacerými analytickými a rozumovými zornými uhlami. Osobné ponímanie sa málokedy dostáva k slovu.

8. Viazané vety/slová podľa čítania po odstavcoch

Text sa číta jednotlivo alebo spoločne po odsekoch. Za každým odsekom číta každý nahlas alebo písomne vyjadrí slovo alebo jeden či dva výrazy, ktoré vyjadrujú tému alebo najdôležitejšie posolstvo odseku. Tento spôsob má svoje náročné pokračovanie: na konci môže každý účastník pre seba usporiadať pojmy/zvraty podľa toho, v akom vnútornom poriadku sú (odborný názov tejto metódy: mind map).

Pasívne prijímanie textu sa viaže s jeho aktívnou formuláciou prostredníctvom prehľadného spojenia. Takto sa prichádza k veľmi kreatívnemu, intenzívnemu osvojeniu si obsahu textu. Samostatné chápanie oslobodzuje. Rôzne riešenia jednotlivcov aktivizujú k lepšiemu pohľadu a diskusii o rôznych riešeniach. Rôzne pohľady nútia k plnšiemu pochopeniu obsahov.

Pre začiatočníkov je táto metóda náročná.

9. Značenie textu symbolmi - metóda Västeras

Text sa najskôr číta potichu alebo nahlas, celkom pomaly. Popritom alebo potom si účastníci vedľa textu robia značky:

? = otáznik k miestam, ktorým nerozumejú;
! = výkričník tam, kde v texte pochopili nejaký dôležitý poznatok;
–> = šípka ukazuje miesto v texte, ktoré účastníka oslovuje.

Toto označenie textu môže slúžiť ako podklad pre ďalšiu prácu s textom. Text môže byť, samozrejme, označený aj inými symbolmi alebo znakmi, ktoré umožňujú väčší prehľad v prečítanom texte. Táto metóda sa dobre používa najmä pri Žalmoch, pomáha totiž chápať obrazy a motívy.

Táto metóda oslovuje tak analytické ako aj emocionálne stránky, a tak umožňuje prístup k textom na rôznych úrovniach, a pritom nemá žiadne nevýhody.

10. Čítanie a počúvanie textu z perspektívy biblických postáv

Aby sme sa mohli dostať do výmeny názorov s dejom textu, na to je užitočné jeho čítanie a vnímanie z pohľadu biblických postáv. Jeden člen biblickej skupiny môže čítať a ostatní počúvajú z pohľadu nejakej biblickej postavy, napr. Lk 7,35nn z pohľadu hriešnice, Šimona, Ježiša, hostí... alebo v 2Kor z pohľadu Pavla a z pohľadu jeho odporcu. Text sa môže počúvať aj viackrát, a síce každý raz z pozície nejakej inej osoby (najviac 3-krát). Po každom prečítaní môže byť fáza diskusie, čo umožní, aby sa výsledky objasnili a ozrejmili. Inou alternatívou tu môže byť počúvanie textu z pozície nejakej skupiny dnešných ľudí, napr. nejaký text so zaužívaným výkladom prečítať a počúvať so zorným uhlom žien, mužov, interných cirkevných pracovníkov, tých, čo sú „mimo“...

Táto metóda sa vlastne používa v bibliodráme, kde by sa mala dosiahnuť úzka spojitosť medzi vlastnou udalosťou života a skutočnosťou, a na druhej strane medzi udalosťou života a viery v texte. Je nápomocná pri všetkých textoch, ktoré vyzývajú k zaujatiu stanoviska a k postojom, ako napr. v podobenstvách o farizejoch a mýtnikoch, v podobenstve o milosrdnom Samaritánovi a pod. Účastníci sa veľmi rýchlo dostanú do diania v texte.

Metóda nemá žiadne nevýhody.

11. Čítanie s rozdelenými úlohami

Text, v ktorom prichádzajú k slovu viaceré osoby, sa rozdelí jednotlivcom po častiach a prečíta. Jeden z nich je rozprávač. Priamu reč číta ten, komu je pridelené „stelesnenie“ zodpovedajúcej biblickej postavy.

Text je takto živší a dialógy výraznejšie. Zreteľnejšie sa môžu predstaviť charaktery. Účastníci sú takto motivovaní k zaujatiu stanoviska. Pocity, ktoré sa spájajú s určitým správaním alebo vyjadrovaním, sa stávajú citeľnejšími.

Metóda nemá žiadne nevýhody.

12. Scénické čítanie textu

Text sa číta (ako v 11. prístupe) s rozdelením úloh. Ale tu sa navyše účastníci pohybujú v miestnosti a tak navonok vyjadrujú vnútorné pohyby textu. Nejde teda o voľné predstavenie témy, ale o to, aby bol vyjadrený text. Všetky gestá a pohyby (hore - dole, dištanc - blízko, agresívne - príjemne) treba vyjadriť precítene. Účastníci, ktorí nemajú žiadnu úlohu, pozorujú a počúvajú, ako sa text rozvíja. Pritom oni si neprečítali text. Niekedy sa odporúča v náväznosti na scénické čítanie všetky pohyby a gestá ešte raz (bez slov) zopakovať, a tak pohyb precítiť od začiatku do konca. Potom účastníci vystúpia zo svojich úloh a nakoniec robí celá skupina záver: Čo sme videli? Čo sme počuli? Odkiaľ a kam chce text svojich adresátov pohnúť? S kým začal? Kým končil? V akých dimenziách (hore - dole, preč - spolu) sa pohybuje dej? K čomu nás pohýňa text?

V druhom kroku sa podľa citu pri ťažkých textoch odporúča nasledujúca možnosť: za „hercov“, ktorí predstavujú dianie v texte, sa postavia iní účastníci, ktorí zobrazujú pocity a myšlienky biblických postáv, ktoré asi u nich predpokladáme. Sú to vlastne naše osobné projekcie, ktoré pri čítaní vkladáme do deja. Pri tejto metóde sú celkom zreteľné a dajú sa od textu odlíšiť. Vpredu je rovina textu, vzadu za ňou je rovina nášho cítenia a našej skúsenosti. Za kratšími úsekmi (1-3 verše) sa čítanie vždy zastaví a nasleduje vždy výzva k vyjadreniu „myšlienok“ a „pocitov“ biblických postáv: „Stop! Myslím si alebo cítim ako Peter, Jakub, ako Sára…“

Scénické čítanie (bez doplnenia vlastnou projekciou) je metóda práce s textom. Je opakom dramatizácie, pri ktorej prinášame do textu aj veľa vlastného, pri texte a jeho štruktúre, pri jeho pohyboch a jeho priestoroch. Veľmi dobre ozrejmuje textové súvislosti a predovšetkým vývin a vzťahy medzi postavami. Často priamo poukazuje, kam nás chce text priviesť, už aj tým, že si doslova postavíme text pred oči. Táto forma sa hodí dobre aj ako vstup do bibliodrámy.

V doplňujúcej časti (2. kroku) scénického čítania (vlastné myšlienky a pocity) musí byť animátor dostatočne kompetentný, aby mohol ľudí, u ktorých dostane na povrch čosi vnútorné, sprevádzať a byť im nápomocný pri ďalšom kroku. Pri tejto doplňujúcej možnosti môžu totiž byť subjektívne vyjadrenia účastníkov nesprávne brané ako posolstvo textu.

13. Počúvať text a vyjadriť ho vlastným pohybom tela

Animátor číta text veľmi pomaly. Účastníci stoja v miestnosti a uskutočňujú gestá a telesné pohyby podľa textu. Často napomáha, keď sa toto robí so zatvorenými očami, aby sa každý mohol plne sústrediť iba na seba, aby sa necítil pozorovaný a vyrušovaný úkonmi druhých. Pri takomto prístupe sa musí rátať s tým, že nie každý sa tohto cvičenia musí zúčastniť (kvôli nejakej vnútornej bariére alebo preto, že takýto prístup niekomu nie je blízky). Zatvorené oči chránia tak jedných ako i druhých. Metóda si vyžaduje atmosféru bez strachu a plnú dôvery.

Tak ako pri scénickom čítaní, aj tu ide o veľmi intenzívne a celistvé prijímanie deja viacerými zmyslami. Mnohé z textu sa tak stáva priamo známym a citeľným, uchopí nás a to veľmi bezprostredne. Také postrehy z textu, ktoré by sa ináč ťažko objavovali, sa takto lepšie pripravujú.

Niektorí sa cítia obmedzovaní, alebo to robia ako detinskú hlúposť.

Musia si zvyknúť na to, že v dôsledku mnohorakosti ľudí jestvujú mnohoraké prístupy, ktoré sú prospešné pri stretnutí sa s biblickým textom. Takíto ľudia nemajú byť nasilu tlačení k takémuto prístupu, ale ani oni nesmú iných tlačiť k takým metódam, aké vyhovujú im.

14. „Zvuková hra”

Po prvom prečítaní textu si účastníci porozprávajú navzájom ľubovoľné slovné spojenia a vety z textu tak, že vzniknú iné kombinácie. Znovu počuté je tak nanovo prijímané. Tak sa objavujú vzťahy, ktoré sa v texte často prehliadajú. Pre túto metódu je vhodné sedenie v kruhu (cítiť súdržnosť a „pletenec“ textu v strede, ktorý vzniká zdieľaním). Podľa okolností slová môžu byť doplnené gestami.

Text môže byť ako „textil“ - ako dejová a motivačná tkanina - dobre precítený. Každá nová kombinácia pohýna našu fantáziu a necháva znieť nevypovedané. Táto metóda prináša radosť a dodáva odvahu k ďalšej kreatívnej činnosti. S textom sa hýbe slobodne a nehľadá sa hneď určité posolstvo.

Niektorí majú strach, že svätému textu sa kvôli hravému spôsobu neprejaví dostatok patričnej pozornosti. Ale ak sa k tomu dobre motivuje, zmizne aj táto starosť.

[1] HECHT, A., Den Bibeltext lesen - und wie? 14 Möglichkeiten, den Text zu lesen; in: Frauen Bibel Arbeit, Frauen - Leben, Verlag Kath. Bibelwerk Stuttgart, Klens-Verlag Düsseldorf, Band 2, 1999, ss. 92-101. KREMER, J., Die Bibel lesen - aber wie? Eine kleine Anleitung zum Verstehen der Heiligen Schrift, KBW Stuttgart 19786. KREMER, J., Pravda Písma, SÚSCM Rím 1968. FRIDRICHSEN, A., Antikrist / Kresťanská nádej budúcnosti / Cesta Biblie a cesta k Biblii, Tranoscius Lipt. Mikuláš 1992. LOHFINK, N., Jak porozumět Písmu Svatému, Křesťanská akademie v Římě 1968

[2] Niektoré varianty alebo iné poznámky sa slovenskému čitateľovi môžu zdať málo užitočné alebo nejako extravagantné. Napriek tomu ich ponechávame pre možné prispôsobenie na miestne pomery a okolnosti.